Just one book-Amber heart

Epilóg

„Pozrite, niečo vám ukážem." povedala Melissa so šibalským úsmevom. Zvedavo som ju s Keyshou nasledovala. Vošli sme do jej izby, no to, že by ma bola rovno niekam sotila som nečakala. Rovnako ako to, že dopadnem do niečoho poriadne mäkkého.

„Paráda." hlesla Keysha so širokým úsmevom a ja som sa obzrela rovno do tváre veľkému bielemu plyšovému macovi. Pohladila som tú mäkkú srsť.

„Ten je veľmi zlatý." pochválila som pravdivo a Melissa mi pomohla na rovné nohy.

„Toto bolo za mašľou." povedala a otrčila ruku s príveskom, ktorý som postrehla že mala pár dní dozadu. Bola to jemná strieborná retiazka a pripnutý k nej bol malý prívesok v tvare oválu tyrkysovej farby, dosť totožný s Melissinými očami. V strede mal čierne jadro.

„Je to naozaj zaujímavé." povedala, „Reaguje na mágiu."

„Počkať čo?" ozvala sa zarazene Keysha a zdvihla hlavu, až sa jej kučeravé pramene vlasov z pliec prešmykli dopredu.

„Takto vyzerá normálne a keď sa ho Nicolas dotkne, objaví sa stredný oválny pásik čiernej farby." povedala Melissa s tajomným úsmevom.

„Môžem to skúsiť?" opýtala som sa.

„Jasné." usmiala sa a nastavila mi ruku. Siahla som na kamienok, objavil sa stredný pás, no prekvapivo, biely.

„Vau." hlesla užasnuto Keysha, „To je ozaj originálny darček. Braček sa teda pochlapil."

„Ani nemusel." pousmiala sa Melissa, „V ten večer som sa za ním chystala ja, no akosi ma predbehol."

„Len dobre urobil, muži by mali..."

„Ehm, ber to tak, že ohľadne rozhodovania veľa zaváži aj prítomnosť ženy." prerušila som ju.

„Pravda, aspoň nerobia hlúposti." ozval sa štvrtý hlas odo dverí a my sme sa obrátili na afroameričanku, ktorá sa žiarivo usmiala a ukázala palcom dozadu, „Poďte, inak nestihneme prísť k Rottovým ani do súmraku a myslím, že sa opeká lepšie, ak sa dá niečo vidieť."

„Hlavne, ak máš aj suroviny, ktoré chceš opekať." zaškerila sa Keysha. Boli sme nakúpiť potraviny a mali sme ich zaniesť k nám, no akosi sme sa u Melissy pozabudli na nestihli ani bus.

„Kedy nastupuješ?" opýtala sa ma Keysha, keď už sme sedeli v aute a každá z nás mala v lone tašku, teda sme tam boli dosť na tesno.

„Budúcu stredu." usmiala som sa šťastne, „Zato Leo nevyzerá veľmi nadšený. Nicolasa bude mať na krku už od pondelka."

„Som zvedavá, kedy si nájde nejakú stálu prácu." prevrátila Keysha očami.

„Aj túto môže mať ako stálu, ak ju znovu nedokafre ako tie predtým. No rozhodne je normálnejšia ako tá predtým." povedala Melissa a my sme sa zasmiali.

„Kde predtým pracoval?" opýtal sa Christian, načo sme sa znova rozosmiali.

„To by si ozaj vedieť nechcel." povedala Ronna a vtisla mu pusu na líce. Usmiala som sa, no i vďaka myšlienke, že čoskoro budem robiť to, čo som už dávno chcela. Chodiť po múzeách a prednášať o histórii. Pri tom pomyslené sa mi naježili chĺpky na rukách. Tešila som sa ako decko.

„Lottie." povedal prívetivo Leo keď som sa vyteperila z auta. Objala som ho okolo krku a hneď mu vtisla pusu. Predsa len, dnes sme sa ešte ani nevideli, keďže pracoval.

„Takto sa to mäso neugriluje." podpichol ma Nicolas a stlačil mi boky, až som zvýskla a on sa potmehúdsky zaškeril a vzal nákupnú tašku. Leo vzal ďalšiu a pohol sa k domu. Zostala som stáť a sledovala som toho havrana na jeho chrbte. Bolo pekelné leto, čo nebýva často a možno i preto som mala pod voľným tričkom plavkový vrch. Navyše som bola šťastná, pretože sa všetko sa dostalo opäť do normálu. Aj keď pomenovanie „normál" nie je úplne správne.

Zapípala mi SMS. Vytiahla som mobil, no úsmev mi veľmi rýchlo povädol. Odkedy mám Ethanovo číslo? Musel mi ho tam dať on. Spomienky pred dvoch týždňov sa mi opäť objavili pred očami a ja som zvraštila tvár. Ten bozk a noc na školskom výlete si neodpustím nikdy. Premýšľala som, no nakoniec som SMSesku otvorila.

Mám meno Zberateľa.

Rýchlo som mu odpísala: Kto?

E.G. neznamená nič iné ako Ervin Goldenberg. Hlúpe, že som na to nedošiel skôr.

Šokovane som zdvihla pohľad od mobilu. Ervis stál na verande a sledoval ma. Nachvíľu ma oblial strach, no on sa prívetivo usmial.

„Leo ťa postráda rovnako ako my všetci. Kde sa toľko moceš?"

„Prepáč, vybavovala som si telefonát." hlesla som a roztrasenými rukami si mobil preistotu vypla a strčila do vačku. Vybrala som sa Ervisovi, teda Zberateľovi, oproti a následne s ním vošla do domu. Toto bude ešte zaujímavé.

Lásočky!❤❤

Všetkým priaznivcom, ktorí sa dočítali až sem a vždy ma potešili pekným komentom alebo sa nebáli vyjadriť svoj názor a občas odhaliť moje pohnútky (však ty vieš kto ;D) a predovšetkým ma povzbudili písať ďalej a trpezlivo prečkávali moje krízové obdobia a nezabudli zanechať po sebe i vote, ale i ostatným veľmi veľmi pekne ĎAKUJEM ❤  Bez vás by Just one book nebolo to čo je teraz :D lebo by som sa až potiaľto asi ani nedostala :D

A posledný odkaz, veľmi sa na vás teším pri pokračovaní Just one book-Collector ❤

Odkaz: https://www.wattpad.com/story/77896844-just-one-book-collector

s veľkou vďakou,

Viki :)