Nechcem to [DOKONČENÉ]

Čo ak možno

Páči sa mi že John Green má veľmi realistické príbehy.
Papierové mestá neskončili podľa mojich predstáv "..spolu šťastne až do smrti," ale o to viac som bola nadšená. Život nie je len slnko a dúha, je to zlé a drsné miesto. Hoci ja si stále myslím že zvieratá vedia rozprávať a že ľudia sú dobrý. Verím klamstvu. Nie je to až tak zlé. Aspoň sa netrápim kvôli tomu aký svet je. Nechcem sa sklamať a tak to radšej ani neriešim.
"Mette?" málo kedy má Lucas oslovil takto.
"Áno?" zdal sa mi celkom vyplašený
"Myslíš že zvládnem maturi? Nemám z toho dobrý pocit,"
Lucas je štvrták. Vlasne o rok starší ako ja. Bojí sa že nebude úspešný, pretože učenie mu moc nejde. Ani zďaleka tak, ako mne.
"Luky," začala som "ak to nezvládneš ty, tak už nikto."
"Ale..." nemal slov. A možno ich mal až nadpriemerne ale nevedel ich povedať.
"Zvládneš to. Zvladneme to spolu. Budem ťa niečo doručovať, dobre?" síce ani zďaleka neviem o čom sa učia, ale som ochotná prebrať aj to.
"To by si pre mňa urobila?" rázom bolo vidno ako sa Lucasovi rožiarili jeho krištáľovo modré oči.
"Samozrejme."
Vtedy už nebolo treba slov. Pritiahol si ma k sebe za driek, ja som ho chytila za krk a začal ma príjemne bozkávať.

Večer keď som si čítala slovenčinu pre maturitné ročníky volala mi Kataline.
"Ahoj láska," začala ako obvykle.
"Čauko Line,"
" Čo robí moje srdiečko?" často mi takto volala. Skutočne to poteší.
"Lámem si hlavu nad slovinou pre maturiťákov," úprimne mi veľká časti informácii ktoré som sa za tých 12 rokov naučila vypadli.
"Rozhodla si sa doučovať Lucasa?" neostala prekvapená
"Áno áno, bol fakt nadšený," som úprimne rada že sa tomu tak potešil.
"Vieš Mette, podľa mňa si len začala od zlého konca,"
"Čo máš na mysli?"
"Myslím ten bar minulý piatok,"
Ach, zasa ten bar.
"Nie, nezačala som od zlého konca. Iba som to okúsila a zistila že to nie je nič pre mňa," keď som jej to povedala tak som sa skutočne úprimne usmiala do telefónu. Hoci má nevidela.
"Čo keby si to skúsila znova?
"Piť? Nie, dobre vieš že mi to vôbec nejde na chuť a aj tak.."
Nenechala ma dohovoriť
"Nie piť. Proste, povedzme.. Že ideme na kofolu dobre?
"Ja ti neviem Line..." nezdalo sa mi to. Aj minule som mala ísť na kofolu a dopadlo to, nie moc dobre "Nepači sa mu V tom obdlžníku" pred slovom obdlžník som sa musela znova zasmiať.
"Nie, žiadny obdlžník ani kocka.." smiala sa so mnou
"Pôjdeme do kaviarne oka?" Nebola to kaviareň. Iba obyčajný bar s názvom kaviareň.
"Nechám si to premyslieť V hlave a zavolám ti dobre?"
"Rozhodni sa dobre! Pa láska"
A zložila.

Doma som zasa sama. Mamina s otcom a bráškom sú V kine. Často si večer niekde zájdu. Niekedy som chodila s nimi. Bolo ti pekne obdobie môjho života ktoré už skončilo.
Bola som veľmi hladná a keďže nebolo nič navarane ostávali mi dve možnosti. Buď si spraviť cerálie alebo nič nejesť. Druhá možnosť sa celkom a iste vylučuje, pretože ak by som ďalších 24 hodín nejedla, som si istá že som by som od hladu zomrela. A tak som si do misky dala nesquik a zaliala ho mliekom.
---
O pol 10 som Line poslala SMS
Tak fajn. Kaviareň ;)

Lina po niekoľkých sekundách odpísala
Teší ma že si sa dobre rozhodla :D
Zajtra o osmej u mňa
Dobrú nocku