Nechcem to [DOKONČENÉ]

9. časť

"Tak už povedz niečo," prechádzala som sa po jeho izbe, zatiaľ čo on sedel na stoličke a nemo sa na mňa pozeral. Desilo ma to.

Lucas mal naozaj peknú izbu. Nechodila som tu často, ale poznala som to moc dobre. Milujem to tu. Všetko malo svoje miesto. Na človeka mužského pohlavia dosť nezvyčajné. Mal izbu v podkroví. Steny obkryté drevom. Väčšia posteľ, písací stolík, skrine,poličky ktoré mal pekne usporiadane, na zemi hnedý koberec a nakoniec jedna stolička na ktorej stále sedel Lucas. Pôsobilo to tu veľmi útulne.

"Čo sa tak pozeráš?" pousmiala som sa. Lucasov pohľad bol stále chladný. Ryl do mňa tak hlboko. Doslova sa jeho pohľad do mňa zabodával. Neviem čo cítil, ani čo sa mu hmýrilo hlavou. 
Neodpovedal. Pohľad uprel na svoje spojené ruky. 
Všimla som si že na poličke vedľa posteli má knihu Dotyk Anjela. Nedávno som mu ju požičiala, pretože tak isto rád číta a tá kniha za prečítanie určite stála. Zobrala som ju do ruky a sadla si na posteľ. Kniha vyzerala naozaj obyčajne a dosť nudno....
"Nesúď knihu podľa obalu," povedal Lucas a ja, som sa na okamih usmiala. "Zmákol som to za dva dni." Potešilo ma to. Konečne sa postavil zo stoličky a zamieril ku mne.
"Je skutočne krásna...Tak ako ty." v bruchu sa mi začali rodiť motýliky. Vždy keď mi povedal niečo pekné som mala tento pocit.  Donútilo ma to k úprimnému úsmevu.
 Mala som tmavomodré rifle, čierne vyťahané tričko a vlasy som mala vypnuté v strapatom drdole.   
Milovala som, že dokázal odceniť to ako vypadám v skutočnosti. Nikdy som sa nemusela maľovať keď som išla s ním vonku. On ma miloval takú aká som bola. 
"Si krásna, Mette," Sadol si vedľa mňa. Za ucho mi zastrčil prameň vlasov ktorý mi padal do očí.
Vtisla som mu malí bozk na pery.
"Ďakujem ti," dotkli sme sa čelami a ja som sklopila zrak dole.
Chytil ma za driek a silno pritisol k sebe. Naše ústa sa spojili a dýchali sme jedným dychom. 
Boli sme tak blízko, že som cítila tlkot jeho srdca. 

Rukami mi vošiel pod tričko. Neubránila som sa menšiemu bolestnému vzdychu. Jeho ruky boli studené. Raz mi mamina povedala, že človek so studenými rukami má dobré srdce. Spomenula som si na to.

Bol tak nežný a zároveň plný vášne. Rozdával mi jemné bozky po krku cez kľúčnu kosť, po hrudi až sa dostal na moje bruško. Rýchlo som mu vyzliekla tričko a opäť sa vrátil k mojím ústam.

"Ľúbim ťa,"  už neznel ako ten Lucas v telefóne. Jeho slová poli opäť plné vášne a citov. Iba som sa silno usmiala. Nenútene. Nemusela som mu hovoriť nič, vedel čo si myslím.