32. Časť

1.4K 110 1
                                    

Bolo asi pol jedenástej keď som sa vchádzala do dedinky vzdialenej približne 130 kilometrov ďaleko. Išla som asi dve hodiny autobusom a približne hodinu peši. Nohy si síce už necítim, ale som šťastná že som prišla až sem. Čo som však potrebovala teraz, bolo jesť.
Zašla som do najbližšieho občerstvenia.
Posadila som sa a skromne som si vyberala niečo z jedálneho lístka.
"Dobrý deň, čo si prosíte?" stála predo mnou blonďavá pani nižšieho vzrastu. Okolo drieka mala uviazanú klasickú čiernu zásteru.
"Čistú vodu a palacinky, prosím," objednávku si zapísala do svojho bloka a odišla.
Bolo to tu také útle. Pre pár ľudí. Pôsobilo to tu všetko tak usporiadane. Pripravila som si 2,50€ ktorými som mala platiť. Neviem či mi to ako obed bude stačiť, ale hádam sa dostatočne najem.
"Nech sa páči," položila predo mňa tanier na ktorom boli tri palacinky. Vyzerali naozaj chutne. Milo som sa na ňu usmiala a čašníčka sa vydala na odchod keď v tom ma niečo napadlo.

"Prosím, môžem otázku?"
"Samozrejme," bola taká milá. Neviem či sa usmievala úprimne alebo to mala na zozname povinností, "Kde je tu nejaký lacný privát, alebo chata?"

"To ste na dobrom mieste, hneď na konci ulice odbočte v pravo. Potom uvidíte takú bielu, staršiu budovu s nápisom BALAS, na noc to tam stojí 7 eur,"

"Ďakujem moc. Veľmi ste mi pomohli,"
Dojedla som palacinky, položila na stôl 2,50€ a vybrala sa na koniec ulice. Približne po prejdených 190 metrov, som uvidela tu bielu budovu ktorú mi spomínala tá pani. Vošla som dnu, modliac sa aby mali voľnú izbu.

****
Izba číslo 7. Nemôžem povedať že je to tu nejaký luxus, ale nesťažujem sa. Mám tu posteľ, kúpeľňu,rádio, nejakú skriňu a malú kuchynku. Zaplatila som predom na celý mesiac. Účtovacia hodnota bola nižšia ako 7€ na noc. Takže som platila iba 90€ . Sedím na zemi a rátam úspory. Myslela som si že mám viac, bohužiaľ je to už iba 106€. Hádam mi to vystačí aspoň na dva týždne kým si zvyknem. Budem si musiet kúpiť hygienicke potreby a nejaké oblečenie.
Vybalovala som si ruksak, keď som dostala chuť na drogu. A keďže som sama, presne to teraz urobím. Pichnem si ju. Moja ruka začínala nadobúdať podobu ktorej som nikdy nechcela dosiahnuť.

Nechcem to [DOKONČENÉ]Where stories live. Discover now