P.S. Nechcem Ťa

4.

* 4 *

Pripadala som si tak nad vecou, akoby som už prežila celý život a problémy typu: Wau ten je sladký, pozrel sa na mňa, páčim sa mu, ja ho chcem , čo mám robiť a podobne mi boli tak vzdialené. A teraz tu pri mne sedel tento krásavec a ja by som sa asi ani nadýchnuť nemohla, keby sa to stalo pred dvoma rokmi, ale teraz. Niekedy sa mi zdalo, že sa na mňa pozerá viac a musím uznať, že pekný je. A ak by bolo aspoň trochu pravdy na tom, čo práve povedal, tak by som mu mala niečo povedať. Vysvetliť mu, prečo sa mu nevrhám okolo krku a nejačím nadšením, čo možno čakal a na čo je asi zvyknutý.

Zahľadela som sa na šumiaci strom, bolo to upokujujúce ako listy poletovali sem a tam.

„Ako pekne vyzerá, keď vietor rozfukuje stromy." - povedala som. Chvíľu na mňa prekvapene pozeral, akoby neveril vlastným ušiam a potom vybuchol do smiechu. Pozerala som sa tiež s úsmevom.

„Zaujímavé."

Tak rozptýlenie máme za sebou a teraz hor sa na tú vysvetľovaciu čast. Usporiadavala som si myšlienky a úsmev pomaly bledol.

Zahľadela som sa na strom v diaľke, aby som sa mu nemusela pozerať do očí.

„ Dano ja nie som dievča pre teba."

„ Prečo si to myslíš?"

„ Ty si.... no povedzme, playboy ... a si si toho plne vedomí a asi sa v tom aj dobre vyžívaš. A podľa mňa potrebuješ babu, ktorou sa budeš môcť chváliť a ktorú ti budú chalani závidieť. O ktorej sa budeš môcť vykecavať a robiť si s ňou úžasné selfie . No a ja nie som taký typ dievčaťa."

„Aký typ?" Pery mal zovrelé a tváril asi naštvane. Mal by byť naštvaný, urazila som jeho pýchu. Radšej nech je naštvaný, ako by mal po mne hádzať smutné oči.

„Aký typ nie si?"- zopakoval.

„ Nie som typ sexi krásky, za ktorou sa všetci obzerajú a ktorú všetci chcú."

„A aký typ si?"

Čo to má znamenať? Mal sa uraziť vstať a odísť a vyliať si svoje urazené city na pleci niektorej z tých krások, čo im lajkuje fotky. Namiesto toho tu sedí a spovedá ma. Pozrela som nahnevane.

„Som typ dievčaťa, čo polovica ľudí neregistruje a druhá si aj tak nepamätá jej meno." To mu už hádam bude stačiť.

„Ja ťa registrujem a pamätám si aj tvoje meno."- usmial sa iba jedným kútikom úst.

„A čo ak ja nie som taký typ chlapca? Čo ak sa vo mne mýliš?"

Zase to vo mne začalo vrieť. Jak to ,že ti nedochádza. Dobre iná taktika. Hlboký nádych. Priala by som si, aby sa tak na mňa nedíval.

„Dano."

„Páči sa mi, keď hovoríš moje meno."- skočil mi do reči. Prestaň, lebo ťa zaškrtím. Ešte hlbší nádych.

„ Ja už som lásku zažila. A nemyslím tým sex, ošahávačky, olizovačky a bla, bla, ba." Trochu som sa zahanbila, čo to tu rozprávam.

„ Myslím tým lásku vo svojej podstate, keď ti na niekom záleží tak veľmi, chýba ti, snažíš sa ho potešiť, keď je smutný, tešíš sa keď je šťastný, keď máš pocit, že by si za toho druhého aj dýchal a on by to isté urobil pre teba. Keď ti stačí byť v jeho blízkosti, alebo pomyslieť na neho a si šťastný."- došli mi slová, nemohla som ďalej rozprávať, lebo by sa mi hlas zlomil. Ach nie, nie som taká neohrozene chladná. Rukou sa nebezpečne blížil k mojej. Rýchlo som ju odtiahla.

„A nemám záujem, nepotrebujem a nechcem nič menej. A je mi jedno, že sa z toho budeš smiať so svojimi kamošmi a ohovárať ma." Už som takmer štekala. Zažmúrila som silno oči. Čo mu to tu rozprávam? Stačilo by predsa povedať nie. Dlho bolo ticho.

Nika si Dana zaškatuľkovala ako namysleného playboya a nevidí dôvod na zmenu svojho názoru 😒 Lenže Dano má na to zjavne iný pohľad😀😂 kto vyhrá?😃😄