This Love

Epilóg po Epilógu

...pretože ja môžem naozaj všetko (túto kapitolu môžte pokojne ignorovať!)

~

Benov pohľad.

„Ociiiii a prešo sa stlýko Ben tak vemi potí."

„Nepotím sa," odvrkol som, načo ma Tony obdaroval zamračeným pohľadom. Malý Theo v jeho náručí skrčil obočie, drobné dlane skrútil do pästí a tvár mu obliala červeň, ktorá znamenala iba jedno... „Nie, nie, nie, nie, nie, neplač. Strýko Ben to tak nemyslel."

Tony pokrútil hlavou, aby som stíchol a keď som rázne zatvoril ústa, prehovoril miesto mňa. „Strýko sa potí, pretože sa dnes žení."

„Šení?"

„Akoby rozumel, čo to znamená ženiť sa," zasmial sa po mojej pravici Parker a ukazovákom poklepal Theovi po maličkom nose, načo sa jeho tvár znova skrčila.

„Skvelé, Parker," zaironizoval som a Tony si Thea prehodil na druhú stranu tela, čo v ňom vyvolalo smiešny detský chichot.

Dylan si prekrížil ruky na hrudi, všetkých nás obdaroval nechápavým pohľadom a potom pokrútil hlavou zo strany na stranu. „Ja tomu malému nerozumiem."

„Mama?"

Tentokrát prehovoril Tony. „A už je to tu."

„Nemôžeš prehrýzť fakt, že ma Riu radšej ako teba?" podpichol som pobavene aspoň na malý moment zabúdajúc na nervozitu, ktorá sa mi šírila v hrudi.

„Nemá ju radšej ako mňa," povedal znejúc mierne nasrdene. „Len pri vás idiotoch nemôže vydržať."

Theo sa v jeho náručí zamračil a nečujne zamumlal niečo, čo nás všetkých pripravilo o reč. „Slé slovo."

„Začínam sa ho báť," šepol Parker a v Dylanovi to vyvolalo záchvat smiechu, ktorý ma na pár sekúnd donútil sa usmiať.

„Mama?"

„Nie Theo, mama tu nie je," objasnil mu Tony, ale on sa v jeho rukách iba zamrvil, akoby chcel niekam ísť.

„Mama," zopakoval a ukazovákom namieril niekam do diaľky.

Stuhol som, uvedomujúc si, že nastala tá chvíľa, kedy sa môj život navždy zmení. Konečne. Srdce sa mi roztĺklo a musel som na malý moment otvoriť ústa, aby som do seba dostal čo najviac vzduchu. Čakal som niekoľko rokov, aby som urobil niečo, po čom som túžil už na začiatku.

„Veľa šťastia," poprial mi Tony s polovičatým úsmevom, keď sa po jeho boku objavila vysmiata Ria a zobrala mu Thea z rúk. Ten sa jej automaticky zavesil okolo krku a niečo nezrozumiteľne mrmlal. Bol v období, kedy ho zaujímalo takmer všetko a za pár dní, ktoré som s ním strávil, som odpovedal na toľko otázok znejúc- prečo toto a prečo tamto, že ma z toho pravidelne bolievala hlava.

Nádych, výdych, opakoval som si, vymieňajúc si pohľady s Parkerom a Dylanom, ktorí ako najlepší kamaráti stáli po mojom boku. Keby som pred pár rokmi zmenil svoje rozhodnutie, keby som sa s Franny neprestal baviť a keby som ostal len jej kamarát, možno by pre mňa nič neznamenali. Avšak v tej chvíli som ich bral ako svojich najlepších kamarátov a zároveň bratov, ktorí ma veľa naučili.

„Dýchaj," upozornil ma Parker pobavene a ja som urobil presne tak ako mi prikázal.

To čo sa odohrávalo v mojom vnútri sa ani zďaleka nedalo nazvať nervozitou. Bál som sa, no zároveň som odpočítaval minúty a sekundy, ktoré ma delili od novej budúcnosti so ženou, ktorú som miloval viac ako svoj život.

So ženou, ktorá ma vždy pripravila o dych.

S mojou Franny.

Ktorá sa po boku svojho otca objavila v uličke práve, keď som na ňu myslel. A hneď ako som ju tam uvidel stáť, v snehovo bielych šatách, tak ako som si to vždy predstavoval, môj život nadobudol úplne iný rozmer.

Naše pohľady sa stretli a na jej anjelsky dokonalej tvári sa zjavil malý, takmer zahanbený úsmev. Bola krajšia než inokedy pred tým, keď kráčala, niesla sa a ja som z nej nemohol odrhnúť zrak.

Najlepšia na tom všetkom bola, ale skutočnosť, že patrila mne.

Jej otec mi venoval jeden z tých prísnych, policajtských pohľadov, ktorý priam kričal -ublíž jej a zastrelím ťa, navonok sa, ale usmial a vložil Franninu rozochvenú dlaň do tej mojej. „Postaraj sa o ňu, synak."

Prehltol som a pohľad mi opäť ráz zablúdil smerom k nej. „Postarám."

Usmiala sa. Tak svojsky, tak krásne, tak ako sa na mňa bude usmievať do konca života.

Pritiahol som si ju bližšie k sebe, k oltáru, k miestu, kde sa naše životy spoja do jedného uceleného celku. Ignoroval som dav ľudí, svojich priateľov, svoju rodinu a opatrne som ju pobozkal do voňavých vlasov, až kým nezatvorila oči a hlasno nevydýchla. „Pripravená na nový život?"

„Viac ako si myslíš."

~

Prepáčte... nemohla som si pomôcť! :D