Dosiaľ nepoznaný pocit

12K 871 119
                                    

Časť venujem alzbetkagracova. 😊😊 Dúfam, že sa ti bude páčiť. 😊😊✌😊

,,Čo by si robil, keby som neprišla a zostala v chate?" spýtala som sa Toma, kým sme, držiac sa za ruky, kráčali hore kopcom.
,,Hm... To by sa pravdepodobne nestalo."
,,Prečo?"
,,Noo... S tým, aby si sem prišla, mi trochu pomohla Elise," uškrnul sa. Vedel on robiť aj niečo iné?
,,Čo? Ako to?" Naozaj ničomu som nechápala.
,,Ehm..." prečistil si hrdlo a pokračoval. ,,Ešte včera som sa s ňou dohodol, aby ťa sem za každú cenu dotiahla. Sľúbila mi to a svoj sľub dodržala. Takže sa na ňu dá spoľahnúť," usmial sa.
,,Ahaaa, takže ty takto! Poza môj chrbát spriadaš plány, aby si so mnou mohol chodiť!" buchla som ho do pleca druhou rukou. Tou, ktorou som s ním nemala prepletené prsty.
,,Áu, to bolelo!" šúchal si boľavé miesto, takisto druhou rukou.
,,Zaslúžil si si," zasmiala som sa.
,,A za čo? Povedz mi aspoň jeden rozumný dôvod," zaškeril sa.
,,Tak napríklad... Noo... To čo som hovorila." Snažila som sa tváriť vážne.
,,Nemáš dôkaz, že si niečo hovorila. Takže ťa môžem kľudne udať za napadnutie." To sme už nevydržali a obaja vybuchli do smiechu.
,,Aké napadnutie, prosím ťa?" Nestihol odpovedať, pretože sme dorazili k chate. A keďže sme z mesta odchádzali medzi poslednými, pred chatou postávala skupinka ľudí. Spoznala som ich takmer ihneď. Boli to Tomovi kamoši aj s Elise po Davidovom boku. Keď nás zbadali, začali pískať.
,,Eeeeej!"
Elise sa ku mne so smiechom rozbehla.
,,Naše hrdličky sú tu! Ja som vedela, že vy spolu skončíte!" zvýskla a hodila sa mi okolo krku, pričom sme spadli do snehu. Muselo to vyzerať komicky, pretože sa na nás všetci rozosmiali.
,,Aj ja idem!" zvolal Tom a priľahol nás. Skončilo to tak, že ja som bola naspodku a nado mnou Elise, Tom a celá jeho partia.
,,Doosť, zlezte zo mňa, prosím!" smiala som sa. ,,Inak ma zadusíte!"
Všetci zliezli. Až na Toma. Ležal so mnou v snehu a držal ma vo svojom náručí.
,,Ty si pako, Tom! Prechladnete," smial sa jeden z jeho kamošov.
,,Ale čo by! My sme odolní..." Pravdepodobne chcel pokračovať vo svojej vete, ale prerušil ho hlas profesorky, ktorá práve vyšla z chaty.
,,Čo tu robíte taký krik?!" následne si všimla nás dvoch, ako s námahou a zadržiavaným smiechom vstávame. Plus k tomu, boli sme celí od snehu. ,,Maycon a Leenová, čo ste to robili?! Vyzeráte ako snežní ľudia!" No áno, humor našej profesorky sa nezaprie.
,,My sme testovali kvalitu snehu, pani profesorka. Či sa dá prehrabať tunelom až ku mne domov, snáď chápete. S vašou pomocou by sme do zajtra mohli mať už dobrých 30 metrov," objasňoval Tom a my sme mali problém, udržať si vážnu tvár.
,,Maycon! Ako sa opovažuješ, byť takýto drzý?! Však počkaj, v škole si na teba posvietim! Okamžite do svojich izieb, všetci!" skríkla. Nezávidela som mu, totižto, bola to jeho triedna. Ale on si z toho zrejme ťažkú hlavu nerobil. Hneď ako sme prekročili prah chaty, zaliezol ku mne do izby. Profesorka ho ani nezaregistrovala, pretože sa práve zaoberala Davidom. Potichu som sa zasmiala a zatvorila za nami dvere. Elise sa podela nevedno kam. Tom stál v strede izby a vyškieral sa na mňa.
,,Čo je?" nechápavo som sa spýtala.
,,Nič. Len... si roztomilá, keď sa smeješ." Podišiel ku mne a pobozkal ma na čelo.
,,Nie som," cítila som, ako mi do líc stúpa červeň.
,,Si. Ale najviac sa mi aj tak páčiš vtedy, keď sa červenáš," zasmial sa. V tej chvíli som musela vyzerať ako paradajka. Rýchlo som si zakryla tvár rukami.
,,Prečo musím práve teraz vyzerať ako čili paprička?" zúfalo som sa spýtala.
Tom mi odtiahol ruky z tváre.
,,Nevyzeráš tak. Iba trochu ako reďkovka," zasmial sa, čo ma nejak obzvlášť nepovzbudilo. ,,Ale ja ťa mám rád aj takú." S úsmevom sa mi zahľadel do očí. Mal v nich zvláštne iskričky. Akoby iskričky šťastia. Nikdy som to u neho nevidela.
Pomaly sa ku mne naklonil a spojil naše pery do nežného bozku. Práve v tom momente som pocítila niečo nezvyčajné. Pocit, ktorý som doposiaľ nepoznala. Motýliky v bruchu. Čítala som o tom vo veľa knihách, kde to bolo opísané. Tento pocit máte len vtedy, ak toho druhého naozaj milujete a položili by ste za neho aj vlastný život. Ak vám tá osoba chýba už len pri pomyslení, že by ste bez nej mali stráviť čo i len malú chvíľku. A to som práve prežívala. Krásnu chvíľu s človekom, ktorého som pravdepodobne milovala. S Tomom Mayconom.

Časť mala byť až v sobotu, ale premohla som sa a napísala ju už v štvrtok!! 👏✊✌👍💪💪😂😂 Aj tak by som v sobotu zasa nemala čas, pretože mám čo? Narodeninyyyyy!! 😍😍😂😂 Už budem zasa o rok staršia. 😀 Ako ten čas letíí. 😂😂 No, nejdem to tu obkecávať, tak dúfam, že sa vám časť páčila. 😊😊
Ahojte!! 😊😊

Poninopol💖

Ja a on? Nikdy!Where stories live. Discover now