Obliekam si nohavice a prežúvam pri tom banán. Nestíham, Em dnes išla do práce skôr a zabudla ma zobudiť. Škola mi začína o dvadsať minút a ja nie som ani len oblečená. No aspoň si užijem trochu pohybu keď už nič.
Vlasy si len rýchlo zopnem do drdolu a vytrielim z domu. Taška mi pri behu na chrbte nepríjemne nadskakuje, no nemôžem ísť pomalšie. Mala by som si na to dávať väčší pozor.
Po asi troch minútach sa dostanem na cestu, preto spomalím. Trochu si uhladím postrapatené vlasy a vydýchnem z pľúc zadržiavaný vzduch.
,,Jessamine," ozve sa spoza mňa hlas. Prekvapene vyvalím oči, lebo ten hlas patrí chlapcovi. Zatvárim sa neutrálne, otočím sa a spustím ruky k bokom.
Pozerá na mňa Ben, najkrajší chlapec na škole a samozrejme priateľ Emily. Má vyšportované opálené telo, dokonalý chrup a keď sa usmeje, v lícach sa mu spravia jamky. Zrejme mi prišiel vynadať, alebo také čosi.
Tvár mi stvrdne a ruky zovriem v päsť. Ben sa však naďalej pýši dokonalým úsmevom a ja si až teraz všimnem, aké nádherné modré oči vlastne má. Nedajú sa opísať, dokonca ani s mojou obrovskou slovnou zásobou. Vyzerajú, akoby ani neboli z tohto sveta. Čudné, že som si to nikdy predtým nevšimla.
,,Prepáč, ale ponáhľam sa na hodinu," zamrmlem tichým hlasom a otočím sa späť smerom ku škole. Prečo vlastne nie je v škole on?
,,Nezdržím ťa dlho," zvolá po mne a ja si vzdychnem. Nespomalím však ani keď ma dobehne a zladí si so mnou krok.
,,Mohli by sme sa stretnúť? Niekedy po škole?" pokračuje otázkou a ja spomalím. Prepálim ho prekvapeným pohľadom, tak toto by som od neho nečakala. Určite to je nejaký výmysel Emily, aby mi spravila zle.
,,Prečo by si robil niečo také?" nechápavo zvraštím obočie.
,,Páčiš sa mi," zašepká Ben a ja zastanem. Založím si ruky na hrudi. Ben sa postaví predo mňa a vyzývavo na mňa pozrie modrými očami. Vsadím sa, že sa z nich dievčatám podlamujú kolená.
,,Tak to ti neuverím ani náhodou. Neviem o čo sa pokúšaš, no mal by si to rovno vzdať," vyhlásim rozhodným hlasom. V Benových očiach preskočí iskrička hravosti a uškrnie sa.
,,Prečo?" opýta sa.
,,Správaš sa ku mne odporne. Okrem toho máš priateľku, ktorá ma viac než nenávidí," zasyčím a chcem ho obísť. Pohne sa však rovnakým smerom, takže takmer narazím do jeho pevnej hrude.
,,Prosím, stretnime sa. Všetko ti vysvetlím," neprestáva a ja si odfrknem. On sa ku mne priblíži ešte o krok viac a ja len vydesene sledujem ako podvihne ruku a zastrčí mi prameň vlasov za ucho. Modrými očami ma sleduje tak intenzívne, až zalapám po dychu. Chvíľu mi trvá kým znovu precitnem a do mojej hlavy sa vráti zdravý rozum.
,,Choď odo mňa preč!" zavrčím a strčím do neho. Zatvári sa prekvapene, akoby netušil kde sa nachádza. Pozrie na mňa zdeseným pohľadom, z jeho očí akoby zmizla tá iskra. Potom vykročí opačným smerom ako je škola.
Tak toto bolo naozaj až príliš čudné. Pokrútim hlavou, aby som sa spamätala a pridám do kroku. Mám asi päť minút na to, aby som sa dostala do budovy školy. Náhlivým krokom však napokon vojdem do triedy spolu so zvonením a hodím sa na stoličku vedľa Offy. Tá sa na mňa uškŕňa, akoby si užívala moju nervozitu. Zagánim na ňu a vytiahnem si z tašky zošit.
Po chvíli vojde do triedy učiteľka a ja presmerujem svoju pozornosť na jej slová, aby mi z hlavy vyhnali Benovo čudné správanie.
●○●
YOU ARE READING
Dračie Bojovníčky
Fantasy,,Mami, prečo mám na ruke draka a ostatné deti ho nemajú?" opýta sa malé dievčatko a vystrie rúčku pred seba. Na ľavom zápästí má tetovanie, fialového draka. ,,Lebo si iná ako ostatné deti," odpovie jej žena a palcom jej prejde po poznačenej koži...
