Dračie Bojovníčky

20: Anjel záchrany

Kolená sa mi podlomia a takmer spadnem na zem. Pevne sa však chytím zábradlia a nechám si po líci stiecť slzy. Pohľad sa mi vyčistí, pozerám na Meldarionovo nehybné telo, na jeho prázdny výraz v očiach, a mám chuť sa povracať.

Potom mi však zrak padne na Koljua, na krv na jeho dýke. Modré svetielka ma sledujú ako kamery. Prebudí sa vo mne vlna strachu, ktorý sa mi zareže hlboko do kostí.

Zabije ma. Roztrhá ma na kusy v zlomku sekundy, presne ako to spravil s elfom. Musím sa zachrániť, musím utiecť.

Nohy sa mi pohnú akoby samé od seba. Z hlavy mi vyfučia akékoľvek myšlienky okrem jednej. Musím utiecť. Musím zachrániť svoj život. Ešte asi nikdy som nebežala tak rýchlo. Strach je pre moje telo ako poháňacím motorom. Moje kroky a zrýchlený dych sa odrážajú od stien chodbičiek, ktorými som sem prišla.

Každú chvíľu sa obzerám, či náhodou v prítmí nezazriem žiaru modrých svetielok. Je rýchly, veď zabil Meldariona v zlomku sekundy. Ako rýchlo by zabil mňa, dievča, ktoré nikdy nedržalo v ruke zbraň?

Po lícach mi stekajú teplé slzy, nestíham si ich ani zotrieť. Konečne sa mi podarí dostať na známu chodbu. Ani neviem ako sa mi sem podarilo dostať.

Prudko zastavím pred dverami Amalie a bez zaklopania ich rozrazím. Elfka sedí na posteli a pri nej stojí Lathron. Zrejme sa o čomsi rozprávali, no teraz ma obaja pozorujú zdeseným pohľadom. Mám čo robiť, aby som sa nezložila na zem. Našťastie mi však v tele prúdi dostatok adrenalínu, ktorý mi to nedovolí.

,,Jay-jay, čo sa stalo?" vyhŕkne Amy a prudko sa postaví.

,,Musíme preč! Hneď!" vykríknem a prudko pri tom rozhodím rukami. Zrejme vyzerám dostatočne vydesene, pretože obaja elfovia ma bez slova nasledujú von z miestnosti.

,,Musíme do Gingharianu," vychrlím zo seba. Lathron prikývne a vedie nás kamsi dlhými chodbami. Môj pohľad skáče po stenách ako nejakému šialencovi. Čo ak sa zjaví v nasledujúcej odbočke? Posledné čo uvidím pred smrťou budú modré svetielka.

,,Kde je Mel?" pýta sa Amy popri elegantnom behu. Vybaví sa mi prázdny pohľad v jeho zelenomodrých očiach, jeho vlasy zmáčané vo vlastnej krvi.

Zovrie mi hruď a skrivím tvár pri snahe potlačiť náhlu vlnu plaču. Amy vyvalí oči a neveriacky pokrúti hlavou. Ocitneme sa v stajni.

Konečne zastavím a snažím sa polapiť dych. Amy stojí, no dych je to posledné čo ju teraz trápi. Pohľad má zastretý a päste zatnuté.

,,Zabil ho, však?" Jej šepot ma takmer položí. No musím ešte vydržať. Skladať sa môžem v bezpečí sveta safijov.

Prikývnem, lebo na viac sa nezmôžem. Amy skriví tvár do bolestivej grimasy a potom odo mňa odvráti tvár. Našťastie zo stajne vyjde Lathron a za uzdu ťahá dva kone.

,,Choďte napred, ja musím varovať otca," oznámi elf a pustí uzdy.

,,Na to je neskoro. Zomrieš skôr ako sa k nemu dostaneš," zasyčím. Amy sa otočí na svojho partnera so slzami v očiach.

,,Jay-jay má pravdu. Musíme vyraziť." Jej hlas znie oveľa viac vodcovsky ako ten môj.

Lathron vyzerá dosť rozpoltene. Musí to byť ťažké rozhodovanie, to nepopieram. Nakoniec však šikovne vyskočí na koňa a otočí ho smerom k východu.

,,Poďme," zavelí Amy a takisto jedným elegantným skokom vysadne na koňa. Potom mi podá svetlú ruku a výraz tváre jej stvrdne.

Chytím ju za ruku a s jej pomocou sa takisto dostanem na konský chrbát. Objímem ju okolo pása, aby som nespadla a snažím sa z hlavy dostať preč Meldarionov obraz. Myšlienka na neho by mohla ohroziť môj život. A to nechcem. Ani on by to určite nechcel.