Začarovaná Zem

Sweet&Cake

„Si blázon." Zasmiala som sa, keď ma Will vtiahol do slepej uličky a oprel o stenu.
Už dávno prestalo pršať. Ľudia na ulici sa na nás karhavo pozerali, keď sme okolo nich prešli. Určite videli ten náš... Hmm... Výboj citov?
„Nie. Len chcem súkromie." Oplatil mi úsmev a znova sa mi nalepil na pery.
Neprotestovala som.
„Will? Už by som fakt chcela vidieť aj niekoho iného ako si ty."
„Naozaj?" Zaškeril sa.
„Áno. Myslím, že ti to hovorím už pol dňa."
„Fajn." Vzdychol si a ja som si v duchu dala sama so sebou high-five.
Konečne!
„Ale najprv ideme do Sweet&Cake."
Hnusne som po ňom zazrela.
„Williaaaam! Veď to je hodinu cesta!"
„O to lepšie." Zasmial sa a ja som musela chtiac-nechtiac súhlasiť.
Chytil ma za ruku a spoločne sme vyšli z našej skrýše pred realitou.
„Vždy som čakal na správny moment kedy ti povedať všetko. Mal som to v pláne urobiť ešte pred tým než objavíme Vitae... Ale pokazila si mi to a skoro zomrela.... Aly ja chcem aby si vedela prečo som sa správal ako idiot." Povedal takmer plačlivo.
„Pamätáš si na ten deň, keď sme spolu prechádzali cez jaskyňu s tými ovcami?"
„Kto by si to nepamätal." Zasmiala som sa trošku rozpačito.
Človek vari nezabudne na deň, keď ho skoro roztrhali ovce. A pobozkal Will.
„Ten bozk.... Myslel som ho vážne. Páčila si sa mi, Aly. Najprv som ťa neznášal pre podobu s Anabel... Ale furt si sa mi dostávala pod kožu. Keď si si zranila nohu padlo na mňa ťa nosiť. Logicky. Bol som najrýchlejší. Keď si od nás utiekla. Natrafila si na mňa. Keď sme išli cez vchod do Cantaty... Dopekla, všade si bola! Nemohol som sa ťa zbaviť ani na jeden deň. Išla si mi na nervy. A to poriadne. Ale keď si išla s niekým iným chýbala si mi. Tie tvoje večné otázky a smiech. A z nevysvetliteľného dôvodu som žiarlil.
Keď sme sa tam vtedy ocitli sami... A ty si nevedela pomaly od strachu rozprávať.... Musel som ťa pobozkať. Od tej doby som každý deň nad tebou premýšľal. A keď som videl tie sirény, čo nás napodobňovali.... Zostal som v šoku. Absolutne som nevedel čo si o tebe myslieť. Behom pár dní si zo mňa urobila iného človeka...." Vzdychol si a ja som vedela čo bude následovať.
„Potom prišiel na rád ten bozk. Prisahám, že by som obetoval hocičo, len preto aby som naveky zmazal tie slová čo som ti povedal. Bál som sa, že ťa šéf zabije. Chcel som ťa chrániť. A tou blbou stávkou by som si zariadil aby si sa na nikoho iného nenaviazala. Bolo to odomňa hnusné...priznávam. Vedel som, že ťa ochránim jedine tak, že si začnem s Charlotte. Dodnes toho ľutujem. Nečakal som, že sa rozbehneš za Leom. 
Zaspával som s tým, že Lea zabijem. Ráno si zmizla. Nikto ťa nevedel nájsť a ja som si myslel, že si utiekla kvôli mne. Keď sme našli tvoju krv mal som chuť sa zabiť. Toľko som ti toho nepovedal! A potom ťa k nám priniesol drak. Vlasy si mala nenormálne strapaté a v očiach veselé iskričky. Zamiloval som sa do teba ešte viac. Ani neviem či to bolo možné.
Potom si povedala, že ma miluješ. V živote som nebol šťastnejší. Následne si skončila takmer mŕtva. Tri dni sme sa ťa pokúšali udržať na živé. Našťastie sa nám to podarilo. Keď sme sa dostali späť do Londýna, nikde sme ťa nemohli nájsť. Nebolo po tebe ani stopy. Odvtedy som ťa hľadal. Navštívil som hádam každé dievča s menom Alyssa.... Nakoniec som ťa našiel s defektom na kolese. Bol som tak rád! Myslel som si, že si ostala v Cantate. Neviem či si všetko čo som ti povedal pochopila.... Ale zmyslom toho všetkého je, že ťa milujem." Vážne na mňa pozrel.
Od údivu som mala otvorené ústa. Pristúpila som k nemu a silno ho objala.
Jedná nezbedná slza mi pritom vyšla na povrch.
Tak som to potrebovala počuť.
„Ešte toho musíme veľa stihnuť, mea Malefica..." Zašepkal Will, chytil ma za ruku a spoločne sme sa vybrali do Sweet&Cake.

Sledovala som Willovú reakciu, keď ochutnal špeciálne ruské rolky.
Na nezaplatenie.
Zvráštil čelo, pokrčil nos a celý obsah rýchlo prehltol.
Dusila som v sebe smiech a čo najpokojnejšie som sa snažila prehovoriť.
„Chutí?"
Will na mňa zazrel a ja som sa rozosmiala.
„Čo je to? Droždie?"
„Dá sa povedať... Ale s čokoladovou polevou." Predniesla som, akoby som to jedlo milovala.
Pamätám si, keď som si ho dala do úst prvykrát.
Nikdy viac.
„Odporné." Zamrmlal a ja som sa škerila od ucha k uchu.
Čokoládu sme vypili pred chvíľou. Willovi chutila.
„Takže už má vezmeš za ostatnými?" Nahodila som milý úsmev.
„Človek by si myslel, že sa ma snažiš zbaviť." Uchechtol sa a ja som sa naňho zamračila.
Fajn Will... Svet sa netočí len okolo teba....
Aargh! Dobre....možno hej ale teraz chcem vidieť aj Ryana! A zistiť či mi Leo odpustil!
Will nakoniec zhodnotil, že ma už nezdrží a zaplatil.
To ma nahnevalo ešte viac.
„Nemráč sa tak." Štuchol do mňa, keď sme z tade vyšli.
„Vyslovene neznášam, keď niekto za mňa platí. Cítim sa potom niekomu niečo dlžná.... Ďakujem Will za nepokojné noci." Odvrkla som.
„Alyssa." Výhražne povedal a mne sa nachvíľku, fakt len nachvíľku, zjavil na tvári úsmev.
„Ak sa neprestaneš mračiť tak ti tú grimasu zmijem."
Ha ha ha.
Zrejme si všimol môj výraz tváre, lebo ma prudko potiahol k sebe a vášnivo si ma nalepil na pery.
„Chutíš ako čokoláda." Zamrmlal a ja som sa zasmiala.
„Ty ako droždie... Bez urážky."
Klamem.
Will sa zamračil.
„Myslím, že by sme mali ísť za ostatnými, keďže ma nevieš doceniť."
Zasmiala som sa nad jeho hereckým výkonom a vybrali sme sa už hádam konečne za zvyškom skupiny.
Neušlo mi však to, že sa nejako často obzeral.
Akoby nám hrozilo nebezpečenstvo.

Noo... Povedzme, že v tejto časti išlo hlavne o Willov výlev srdca. :Dd
Ďalšiu časť pridám možnože aj zajtra (ak budete dobré a zanecháte koment) 😂😂
Dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť až po samotný koniec :D
Hmm...dneska nie som moc výrečná.... No nič to.
Ľúbim vás! <3