Začarovaná Zem

Volám sa Florence.

Zvyšok týždňa som sa liečila s častými návštevami Willa, ktoré nejeden raz skončili hádkou. Čím bližšie bola sobota, tým viac naliehal aby som tam nešla.
Ellie sa tešila. Dokonca mi kúpila šaty alá tu a teraz.
Fakticky.... To som mohla ísť rovno nahá. Čierné šaty mi len tak-tak zakrývali zadok. Boli bez ramienok takže som pevne dúfala, že mi neskĺznu z pŕs. Myslela som si, že to predýcham ale keď mi doniesla tie šaty mala som sto chutí sa rozbehnuť za Willom a odsúhlasiť ten jeho sprostý nápad.
„To si na seba nevezmem."
„Ale vezmeš." Nedala sa.
„Veď vyzerám..."
„Sexi."
„Ale zle sexi!"
„Ako je to zle sexi?" Zasmiala sa.
„Ako niekto, kto si tie šaty obliekol len preto aby si ich dal o desať minút dole."
Ellie sa rozosmiala ale mne nebolo všetko jedno.
Veď predsa je to Charlottin brat!
Brat!
Čo ak je tak krutý ako ona?

Ani som sa nenazdala a už tu bola sobota.
Celý deň som bola na nervy. Všetci sa ku mne správali jemnejšie.
Jedna podpichovačná veta a boli by mŕtvy. To som vedela naisto. Našťastie som už bola zdravá ako rybka.
Večerom ku mne všetci vtrhli. Z toho plánu mi bolo zle.
„Takže... Pôjdeš tam a predstaviš sa pod menom Florence Redwineová." Oznámil mi Ryan a rýchlo sa posadil na zem, pričom si niečo písal do zošita.
„Musíš nájsť Jamieho." Zamrmlal Will.
„To bude ten ľahší krok. Je to mužská podoba Charlotte." Doplnil ho Leo.
Fajn... Hnedé oči, vlasy a krutý úsmev.
„Zistí niečo o ich plánoch. Hocičo! Miestá, akcie... Verím, že to dáš. Veď si predsa len žena." Uchechtol sa Alex a ja som po ňom hnusne zazrela.
„Ak chceš aby som to urobila, tak sa podľa toho aj správaj."
„Keď už budeš mať dostatok informácii, čo najnenapádnejšie sa z tade vytrať." Ozvala sa tentokrát Ellie.
Toto si iste nacvičili.
Každý povedal len časť plánu, aby sa mi to tak nehnusilo.
„Existuje niečo, vďaka čomu by som to z neho vysypala rýchlejšie? Netúžim byť v tom dome celý deň."
„Jedinou takouto zbraňou je tvoje telo." Povedal Alex a ja som mala chuť si vytrhať všetky vlasy.
Skvelé.... Vážne skvelé...
Očkom som pozrela na Willa. Nervózne podupkával nohou a vyzeral, že každú chvíľu nás zabije.
Je mu to rovnako proti srsti ako mne.
Boli by sme úžasná vraždiaca dvojka.
„To je všetko?" Opýtala som sa s predstieraným úsmevom, čo nikomu neušlo, keďže som z neho urobila otrávenú grimasu.
„Áno." Ozvali sa všetci naraz a ja som si v duchu aspoň čiastočne vydýchla.
„A teraz chlapci von!" Zavelila Ellie a všetkých nasilu vyhodila.
Až keď sa za nimi zatvorili dvere som spustila.
„Nepáči sa mi to!"
„Veru ani nám... A najmä Willovi." Zasmiala sa.
„Tebe sa dobre smeje..."
„Čo si taká nervózna? Nič sa ti nestane."
„To určite." Zúfalo som si tlačila hlavu do vankúša.
Možnože je ten Jamie milý...
Pche...Určite...
Ellie po mne hodila čierné šaty, ktoré by sme mohli nazývať handrou, keďže som si najprv myslela že je to to.
Áno...také sú malé.
Nakoniec som sa do nich nedobrovoľne navliekla. Ellie mi namaľovala pery bordovým rúžom a nasiesla veci od výmyslu sveta.
Na konci mi podala zrkadlo a ja som neveriacky otvorila ústa.
„Však je to úžasne?" Pískla nadšená svojím dielom.
„Vyzerám ako štetka."
Absolútne sa mi to nepačilo.
Pery som mala tak domaľované, až som mala sto chutí si ich utrieť. Oči som mala zvyraznené všeliakými tieňmi, linkami a špirálami.
Chcem zomrieť.
„Prosím, Ellie! Takto ma tam nemôžeš pustiť! Už tie šaty sú na mňa priveľa! Ako tam mám ísť takto zmachlená?"
„Upokoj sa." Smiala sa.
Nakoniec odišla do dodávky vedľa po nejaký parfém.
Za ten čas som si rýchlo všetko zotrela a začala nanovo.
Na oči som si dala "len" linku a špirálu.
Nech má Ellie radosť.
Pery som si natrela ešte raz tým rúžom ale jemnejšiu vrstvu.
S povzdychom som sa na seba pozrela do zrkadla.
Teraz vyzerám aspoň čiastočne ako Alyssa Neveah Reedová.
Ellie sa moja zmena nepáčila. Avšak po nespočetne veľa vyhrážkach sa mi podvolila a dovolila mi ísť tak.
Obula som si čierné lodičky a mohla vyraziť.
Mala som šťastie, že som na nich vedela chodiť.
S Katie sme totižto ako malé mávali menšie modné prehliadky s maminmi topánkami.
„Dievčatá! Už musíme ísť!" Zaklopal nám na dvere Ryan.
Ellie mi cez plecia prehodila dlhý kabát, ktorý mi siahal až po členky.
„Ideme!"
Otvorila dvere a pred nami už čakala naša banda.
„Will, ber si Aly. V tomto snehu ďaleko nezájde." Zavelila mu Ellie.
S radosťou sa chopil tejto úlohy.
„Si nádherná." Zašepkal, keď si ma vložil do narúčia.
Z chuti som sa zasmiala.
„Počkaj ako nádherna budem, keď ten kabát pôjde dole." Zaironizovala som.
„Stále môžeme utiecť. Pozri... Stratíme sa im v lese a ty nemusíš nikde chodiť." Vážne zašepkal a ja som bola rada, že aspoň niekto mi tam bráni ísť.
„To by bolo skvelé... Je tu však jedno veľké ALE."
„Hm?"
„Nezachránime svet."
Po tejto vete ostal ticho. Bola som rada, ale dúfala som, že sa zvrtne a utečieme preč.
Brodili sme sa snehom až po hlavnú cestu, čo zabralo hodinu, keďže snehu bolo na mraky.
Hodina na útek skončila. Zmeškali sme šancu.
Will ma zložil na asfalt a ku pumpe som šla po svojich.
Tam na nás čakalo vyleštené čierné auto.
„Radšej sa nejdem pýtať, kde ste ho zohnali."
„Pre tvoje dobro." Zasmial sa Ryan.
Nastúpila som doňho. Leo si sadol na miesto vodiča a zvyšný štyria sa natrepali dozadu.
Leo pootočil kľúčom a o chvíľu sme už upaľovali cestami.
„Fajn, Aly... Ako sa voláš?" Ryan strčil hlavu medzi medzeru, čo vytvárali sedačky.
„Florence Redwineová."
„Koho hľadáš?"
„Jamieho Cartera."
„Načo?"
„Lebo." Odvrkla som mu a natisla sa na okno.
K

eď šoféroval Leo, cítila som sa bezpečne. Ani raz nedostal šmyk.
Onedlho sme zabočili na prepychovú ulicu. Všade navôkol sa rozprestierali obrovské domy. Poznala som túto ulicu.
Brompton street.

Už je to tu, Alyssa.
Je načase zažiariť.

Vzdychla som si.
Auto zastavilo pred moderným domom, z ktorého sa valila hudba.
Všimla som si dokonale upravenú záhradu.
Raz...raz budem mať takú aj ja.
Vystúpila som z auta a poslednýkrát sa zúfalo pozrela na ostatných.
„Ty to dáš, Aly." Povzbudila ma Ellie.
Dám to.
„Ak sa niečo stane v momente k tebe makáme. Nemusíš sa ničoho báť.
Nemusím sa ničoho báť.
„Vidíme sa o chvíľu."
O chvíľu... Pche.
Celá rozklepaná, čiastočne od zimy a čiastočne od strachu som vykročila vpred.

V ďalšej časti nás už čaká paarty! No čo... Ako to Aly vyrieši? :DDD
Ďalšie časti budem pridávať max. do štyroch dňoch (ak sa nerozpíšem)