Niallov pohľad
Stáli sme s mamou a otcom na nemocničnej chodbe, a čakali kým príde Perriin ošetrujúci lekár.
"Dobrý deň. Vy ste rodina Perrie Horan?" Spýtal sa celkom postarší muž.
"Áno to sme my." Pritakala moja mama.
"Dobre, no zdravotný stav vašej dcéry je výborný. Mohli by sme ju pustiť domov avšak jej psychologička si tým není až taká istá. Tiež by vám niečo chcela povedať takže nasledujte ma."
Pokynul doktor a my traja sme ho následovali. Prechádzali sme nemocničnými chodbami až sme
zastali pred jednými bielymi dverami, na ktorých bolo napísané Olivia Campbell psychologička.
Doktor bez zaklopania vošiel dnu a my hneď za ním.
"Olivia, toto je rodina Perrie Horan."
"Ach áno dobre. Môžeš ísť alebo pokojne ostaň ako chceš."
Povedala tá žena tomu doktorovi.
"Nie ja pôjdem mám ešte veľa práce, dovidenia."
"Dovidenia" odzdravili naraz moji rodičia až mi to prišlo vtipné.
"Ako je na tom naša dcéra?" Spýtal sa jej otec.
"Myslím že vaša dcéra je v poriadku len je zranená a smutná..." nedokončila pretože moja mama jej skočila do reči "my sa budeme snažiť aby nebola smutná, spravíme preto všetko." Otec len prikyvoval a ta paní sa len pousmiala.
"Áno to mi je jasné je to predsa vaša dcéra, ale obávam sa že to nebude stačiť."
"Ako to myslíte?" Vložil som sa do rozhovoru aj ja.
"Pozrite, všade kam sa pozrie bude vidieť jeho. Všetko jej ho bude pripomínať. Škola, priatelia, celé mesto, všade kde spolu boli. Vždy sa jej budú vynárať spomienky a nikdy sa cez to neprenesie."
"A čo máme robiť? Máme ju zatvoriť do izby?"Spýtal sa jej otec.
"Nie to nie." Zasmiala sa, no potom znova pokračovala.
"Mala by niekam odísť, odsťahovať sa alebo.."
"Máme sa odsťahovať?" Šokovane som sa spýtal. Pre Perrie chcem len to najlepšie, ale len tak odtiaľto odísť?
" Nie odsťahovať len niekam vypadnúť, na nejakú dlhšiu dovolenku? Myslím že by jej to len prespelo..Ináč si myslím že zajtra by ju už mohli pustiť domov. Každopádne rozmýšlajte nad tým."
"Dobre budeme"
Prikývla mama a otec s ňou. Len mne sa to celé nejako vôbec nepozdávalo.
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
