Moje vzlyky boli čím ďalej tým hlasnejšie.
Len tak som tam sedela na zemi a plakala.
Prečo som mu to hovorila?
"Ja neviem čo mám na to povedať."
Pozrela som sa naňho, a uvidela ho ako stojí na tom istom mieste.
"Mal by si ísť." Povedala som a utrela si slzy.
Ešte chvíľu tam stál a prekvapene na mňa pozeral. No potom sa pohol a odišiel. Bez slova. Len tak si potichu odkráčal.
Možno ma nemal ani rád. Len chcel zistiť, to čo mu bolo nejasné. A teraz, keď zistil to čo chcel, tak len tak odišiel.
Bože ako som mohla byť taká blbá?
"Perrie, čo sa tu stalo?" Vošla do izby Jade.
"Nič." Povedala som a konečne sa postavila zo zeme,a ľahla si na posteľ.
"No tak povedz mi to. Počula som ako si niečo kričala. A potom Harry len tak odišiel."
"Naliehal na mňa. A ja som mu to povedala."
"To o Zaynovi?"
"Áno, teda nie všetko."
Jade si ľahla ku mne na posteľ.
"Povedala som mu len to že.." rozplakala som sa znovu "že zomrel."
"Len tak odišiel. Chápeš to?"
"Možno bol len prekvapený."
"A preto odišiel?" "Nie..už ho nechcem nikdy vidieť."
"To bude ťažké. Chodíš s ním do školy."
"Chcem sa vrátiť."
"Domov?" Spýtala sa Jade
"Áno."
"Perrie, pozri ja tu budem vždy pre tebe. Budem ti vždy pomáhať. A preto ti vravím: sme v Londýne! Perrie! Áno musíme chodiť do školy, ale užijeme si to tu spolu. Na Harryho zabudneš, a časom aj na Zayna. Aj keď viem že nie úplne ale aspoň z časti, a potom sa vrátime domov. Dobre? Hlavne nezabudni, že tu som len a len pre teba." Keď dorozprávala, chcelo sa mi znovu plakať. Objala som ju, a pevne si ju tisla k sebe.
"Som rada že ťa mám Jade. Neskutočne ťa mám rada."
"Veď aj ja teba Perrie."
Mala pravdu. Mala pravdu vo všetkom čo povedala.
°°°
"Čo máme teraz?" Spýtala som sa Jade.
"Myslím že fyziku."
Len som si povzdychla, a išla k skrinke, z ktorej som si vybrala potrebné veci. Zabuchla som skrinku a narazila do niekoho hrudi.
"Potrebujem sa s tebou porozprávať."
Zdvihla som k nemu zrak a pozrela do jeho očí.
"Nemáme sa o čom rozprávať."
"Ale áno máme. Prepáč že som odišiel. No bol som prekvapený a nečakal som to. Cítil som sa zle, že som to z teba chcel vytiahnuť. "
"Harry..nechaj to tak áno? Už na mňa nerozprávaj. Proste ma nechaj tak." Povedala som mu, a odišla.
YOU ARE READING
Saved
Fanfiction" Prečo?! Prečo to nevieš pochopiť?! Ja ho stále milujem!" " Ale on je mŕtvy! Chápeš?! Už sa nikdy nevráti!" Hneď ako to dopovedal moja ruka vystrelila a stretla sa s jeho lícom. Neveriacky sa na mňa pozrel a rukou sa dotkol miesta kam som ho udrela...
