Saved

~64~

  ▪ o 6 mesiacov neskôr: 

Vošla som do svojej izby a v rukách držala svojho syna.  Prešla som s ním až ku jeho detskej postieľke. Opatrne som ho tam položila, a nevedela sa naňho vynadívať. Bol taký zlatunký. Mal pekné veľké modré oči. No skôr sa viac podobali na Niallove než tie moje, ale to nevadí.  Aj keď bol ešte veľmi malý a moc sa to rozoznať nedalo, viac sa v tvári podľa podobal na Liama. Ale to je jedno. Podstatné je to, že je zdravý.

"Je tak moc rozkošný." vošiel do izby Liam. Postavil sa vedľa mňa, a zvýšky sme sa pozerali na naše dieťatko.

"To je."

"Liam?"

"Hmm?"

"Ako to teraz bude?" spýtala som sa ho, pričom som stále pozerala na nášho syna. S Liamom sme mu dali presne to meno, na ktorom sme sa dohodli aj pred šiestimi mesiacmi. Takže je to malý Harry Dominic Payne. Môj malý Harry. Už som ho dlho nevidela. Myslím môjho druhého Harryho. Teda nie je môj, ale páči sa mi mu tak hovoriť. 

"Ako to myslíš?"

"No..kedy ho budeš chcieť vidieť..ehm myslím dáme si nejaké určité dni v týždni alebo-" nestihla som dohovoriť, pretože ma prerušil.

"Pezz neblázni! S mojim synom chcem byť čo najviac. A nie len v tie dni na ktorých sa dohodneme."

"ouu..ehm.. prepáč Liam no naozaj som nečakala takýto prístup. Myslela som že ťa to už prešlo."

" Nie veď je to môj syn on ma nikdy neprejde ani nič podobné. Myslím že by nebolo od veci ak by si sa ku mne presťahovala. Asi sme to mali riešiť skôr ale.. s mamou bývame aj tak samy a... čo na to hovoríš?"

" Neviem či je to dobrý nápad. Nehcem sa sťahovať a okrem toho, už sme mu to tu všetko zariadili a bola by to len ďalšia práca navyše."

" Máš pravdu." prikývol. Naozaj ma Liam prekvapil. Nič také som od neho nečakala. Teda áno vravel že sa chce o malého starať, no myslela som že ho to už prešlo. No zjavne som sa mýlila. A ten fakt ma tešil.

"Perrie pozri naňho! Veď on je celý Payne!" roztápal sa nad ním Liam. Bola som z toho šťastná.

"To áno ale má modré oči! Presne ako celá naša rodina!" poukázala som na fakt.

"To nie je pravda! Tvoja mama ma hnedé oči!" povedal a zdvihl prst hore. Musela som sa zasmiať. Prišlo mi to zlaté.

Liam sa naklonil a zobral si malého do rúk.

"Pozri Harry. To je mamina. A ja som tvoj tatino." povedal pričom sa usmieval na Harryho.

"Harry povedz ma-ma." znova naňho prehovoril.

"Liam má len tri dni. Ešte nevie rozprávať."

"Ja viem. Ale príde mi to zábavné."

"Robíš si z nášho syna srandu?" zasmiala som sa.

"Niee. Ale už sa teším keď na to keď prvý krát prehovorí."