"Hej Austin!" zvolal na svojho kamoša. Austin sedel v otvorenom okne na konci chodby na najvyššom poschodí a fajčil akési sračky.
Smrdelo to horšie ako horiace orechové listy.
" 'žiš, som skoro zomrel ako som sa ťa zľakol!" Austin vyhodil ohorok von a posunul sa, aby si Colin prisadol.
Ich tenisky boli od zeme vzdialené asi jedenásť metrov.
"Austin, čo vieš o Lucille Parrotovej?" vyzvedal Colin.
"Fuuu, ty na čom fičíš? Musíš mať poriadnu odvahu, ísť po takej kobre!" uchechtol sa jeho kamoš. "Kobre s dobrým zadkom." dodal.
"Nejdem po nej. Len spolu organizujeme ten ples." uviedol Colin veci na pravú mieru a poznámku o zadku si zaznačil do hlavy.
"Organizujeme ples znie mimoriadne..." Austin hľadal v pamäti nejaké sofistikované slovo, no než sa mu to podarilo, Colin ho prerušil.
"Austin, vážne!" nemal náladu na žarty, čo ho šokovalo. Asi už od nej chytil tú nadurdenosť.
"Čo o nej vieš?" vyzvedal.
"Čo myslíš?" nechápal Colinov kamoš.
"Neviem. Nemôže byť taká len tak pre nič za nič." Colin by rád vedel pravdu.
"Podľa mňa je len švihnutá." Austin z vrecka vylovil zapaľovač.
Colin sa zamyslel. Niečo na tom bolo. Pretože Lucy jednoducho nebola ako ostatné dievčatá. Bola zvláštna. A iná. A nesnažila sa vysvetľovať prečo.
Pretože ani veľmi nemala komu.
Austin chcel niečo povedať, no prerušila ich matematikárka, pani Wintersová.
"Okamžite zlezte z toho okna!"
YOU ARE READING
NIČ
Short Story"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
