Lucy stála na moste a vdychovala chladný vzduch. Bol piatok večer a jej sa nechcelo ostať doma, lebo oco aj mama mali voľno až do nedele. Bolo pre ňu ťažké udržovať sa mimo domu, pretože o párty nejavila záujem a nemala aj tak priveľmi kam ísť.
Hoci sa už zajtra dohodla s Issou, že u nich môže ostať na noc.
Len nech si jej rodičia myslia, že má normálny život a že ju smrť jej dokonalej staršej sestry a najlepšej kamarátky nepoznačila. Hoci poznačila.
Prechádzala sa po úzkom kamennom múriku hore dole. Zábradlie jej siahalo sotva po pás.
Pozrela na dol na hučiacu rieku a striaslo ju.
Zaujímalo by ju, či by si niekto všimol, keby zmizla. Keby odišla za svojou sestrou. Zdieľali by druhý hrob odzadu v siedmom rade naľavo.
Možno by jej rodičia začali pracovať ešte viac.
Issa by bola nešťastná.
A Colin by si jej neprítomnosť zaručene uvedomil.
Odvtedy naňho často myslela. Teda častejšie.
Opäť sa nebezpečne naklonila nad vodu a zvažovala možnosti. Ale len hypoteticky. Nechcela zomrieť!
"Božemôj!" začula výkrik, niečo sa jej omotalo okolo pása a zacítila ako padá dozadu na cestu.
V očiach sa jej mihol rozmazaný fľak sivastej oblohy.
ESTÁS LEYENDO
NIČ
Historia Corta"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čos...
