A čo ďalej, Potterová? [HP FANFICTION SK]

11.KAPITOLA

Musím to tu napísať, aj keď viem, že to nikto nebude rešpektovať, ale táto kapitola si myslím, že je určite 15+. Príjemné čítanie. 

 Čakala som nejaké sviečky, romantiku, aspoň niečo pekné, ale nie je tam vôbec nič. Chvíľu stojím bez pohybu, keď zrazu sa za zatvoria dvere a zozadu ma začne niekto bozkávať na krk. Pomaly sa otočím a uvidím Sedrika. Sedrika, ktorý ma ani nepozdravil, ale hneď sa na mňa vrhol. Nijako sa to nenapraví. Sedrik ma silno chytí popod zadok a hodí ma na posteľ, ktorá je pred nami. Šibalsky sa usmeje a zamkne dvere. Potom sa pomalými krokmi priblíži ku mne. Ja som veľmi nervózna a nedokážem ani poriadne vysloviť slovo. Sedrikovi je to úplne jedno. On ako keby sa o mňa ani nezaujimal. Prečo na začiatku vzťahu vyzeral ako ten najlepší chalan na zemi? Prečo som si nevšimla hneď pri tých prvých bozkoch ,ako sa správal? Som ja len hlúpa, myslela som si, že sa to zmení. Toto mám za trest. Sedrik mi surovo stiahne tričko a silno mi chytí ruky nad hlavou. Ja sa neviem vôbec uvoľniť. Prejde pomaly jazykom po mojom krku a presunie sa na moje pery. Nemôžem povedať, že by to nebolo príjemné, ale hneď to zase pokazí. Zahryzne ma do pery tak silno, že až zaaukám. Jeho to očividne vzruší ešte viac. Rozopne mi podprsenku a odhodí ju čo najďalej. Začne mi bozkávať prsia, ale ani k nim nie je práve najjemnejší. Nemal by byť prvý sex práve o tom? Chcem moje ruky dostať preč zo zovretia, ale nedovolí mi to. Drží mi ich nad hlavou až veľmi silno. Rýchlo mi dá dole aj sukňu a hneď za ňou stiahne aj nohavičky. V tej chvíli si uvedomím, že to ani tak veľmi nechcem.

,,Nie, ja nechcem,"  zakričím . Sedrik sa mi pozrie do očí a povie :

,,Neklam, ja viem, že to chceš. Užiješ si to, neboj."

,,Ale, mňa to bolí," zavzlykám.

,,Ale mne sa to tak páči," zasmeje sa Sedrik a pokračuje v tom, čo začal. Sám si dá dole všetko oblečenie a povie : ,, Nehovor že sa ti nepáčim, ja viem ako veľmi ma chceš." Ja stále iba vyslovujem : Nie, prosím nie." Ale Sedrik ma ignoruje. Pokračuje si v tom, čo chce. Násilím chytí moje nohy a dá ich od seba preč. Dá mi jeden rýchly bozk a rýchlo ho do mňa vrazí. Vykríknem od bolesti. Sedrik mi zapchá ústa a pokračuje. Je to strašné. Po chvíli to prestalo bolieť, ale necítila som pri tom nič dobré. V podstate som bola do toho donútená, ale nemôžem to nazvať znásilnením, pretože som tam šla dobrovoľne ( zo strachu) a vedela som , čo sa stane. Keď je konečne po všetkom objíme ma a ľahne si vedľa mňa. Prečo to robí? To si neuvedomuje ,ako mi teraz ublížil? Ja plačem. On sa na mňa len nechápavo pozrie :

,,Asi som ti mal povedať, že to mám rád drsné ,však?" Toto sa ma vážne ešte aj pýta? Ale keď toto povedal vo mne sa objavila jedna otázka:

,,Ty si už predtým s nejakou spal?" opýtam sa ho a stále plačem.

,,Jasné, že áno. Ty snáď nie?" pozrie na mňa nechápavo.

,,No, nie," odvetím a plačem ďalej. Sedrik ma len objíme a povie:

,,Prepáč, Lili, veď ja ťa milujem.

,, Nevyzeralo to tak," začnem naňho kričať. On sa zamračí a strelí mi facku. Toto totálne prehnal. Zodvihnem sa z postele a chcem utiecť preč. Pribehnem k dverám , ale kľúč tam nie je. Sedrik príde za mnou a silno ma pritlačí o stenu.

,,Takto sa so mnou už nikdy rozprávať nebudeš, rozumela si?" Mám z neho obrovský strach. Celá sa trasiem a neviem, čo mám robiť. On mi strelí ešte jednu, miernejšiu facku. Je šialený? Preskakuje mu? Ako môže povedať, že ma miluje a teraz po dvoch minútach robiť toto? 

,,Tak rozumela?" kričí za mňa. Ja nesmelo prikývnem.

,,To som rád. Lebo ty si moja, iba moja a budeš robiť to, čo ti poviem." Po týchto jeho slovách ma zamrazilo. Ak by som toto niekde povedala, celé to otočí proti mne. Myslím, že by mi aj tak nikto neveril. Sedrik je veľmi obľúbený a považovaný za úžasného chalana. Som ako v pasci. V odpornej pasci, z ktorej niet cesty späť.

,, A zapamätaj si, že o tomto sa nikdy nikto nedozvie. Lebo inak skončíš veľmi zle. My sme predsa ten najlepší a najšťastnejší pár, nie?" povie Sedrik so zákerným úsmevom a pustí ma zo svojho zovretia. Ja zase len prikývnem. On ma ešte objíme a odomkne dvere.

,,Teraz choď a ak o tomto niekomu budeš hovoriť, tak len v dobrom. Dobrú noc, láska." Dvere sa zabuchnú a ja utekám na dievčenské záchody. Plačem tam už dve hodiny a nemôžem prestať. Do čoho som to sama seba dostala? Prečo som si začala s tým najväčším psychopatom na celom svete? Prečo mi to urobil? Budem sa tváriť, akože nič. Možno sa to zlepší. Možno bol opitý. Hľadám tisícky teórií, ktoré by vysvetľovali jeho správanie. No, najviac mi chodí po rozume táto jedna: ,,On je proste taký a nezmení sa to."

Druhý deň ráno sa pomaly preberiem vo svojej posteli, do ktorej som prišla okolo 3:00. Hneď ráno sa ma Jess a Rose vypytovali, aké to bolo. Musela som im klamať. Povedala som, že to bolo nádherné a neskutočne som si to užila. Zožrali mi to aj s nabijákom. Ešte som zistila, že pri chodení ma to trochu bolí, ale Jess povedala, že je to úplne normálne. No, ona určite nezažila taký strašný prvý sex ako ja.

Vyučovanie sa od minulého roka vôbec nezmenilo. Práve máme hodinu elixírov s naším riaditeľom, Snapeom. Milujem túto hodinu, pretože elixíry mi vždy šli. Asi to mám po otcovi. Do dvojice ma dali so Scorpiusom. Celkom ma to potešilo a hlavne jeho stály úsmev na perách a milé správanie ma upokojovali. Všetko nám šlo ako po masle a elixír sme mali hotoví ako prví. A tak sme si sadli do lavice a rozprávali sa. Keď v tom zrazu Scorpius povedal:

,,Čo ti je?" Nechápala som. On si všimol, že mi niečo je? On jediný si to všimol? Dokonca ani moje najlepšie priateľky a brat si to na ostatných hodinách nevšimli. Sedrik sa tváril od raná, akoby sa vôbec nič nestalo a pred ostatnými z nás robil ten najlepší pár. Chcelo sa mi z toho vracať.

,,Čo tým myslíš?" milo mu odpoviem. V jeho očiach vidím to, že mi neverí.

,,Neklam mi. Vidím to na tebe, čo sa stalo?" nenechá ma na pokoji Scorpius. Nemôžem mu predsa povedať, že jeden z jeho najlepších kamarátov ma totálne zneužil a teraz sa mi vyhráža, že ak to niekomu poviem tak mi ublíži.

,,Naozaj nič, len som sa  zobudila so zlou náladou." Usmejem sa naňho a v tej chvíli zazvoní. Vybehnem von z učebne a bežím na obed. Všetci šiesti jeme pri jednom stole a Sedrik sa naozaj tvári, že je najlepší chalan na svete. Kŕmi ma. Pusinkuje. Ale nikto okolo si nevšimol, ako sa trasiem. Prečo si to nikto nevšíma? Keby na to prišli sami, by som im to vlastne nepovedala. Zistili by to. Bojím sa , že to nikdy nikto nezistí a ja budem takto trpieť ešte veľmi dlhú dobu. Všetci pri stole sa skvele bavia. Jess a Albus sa pusinkujú a témy sú veľmi uvoľnené.

,,Zlatko môžeš ísť nachvíľu so mnou?" opýta sa zrazu milo Sedrik. Mnou prejdu všetky zimomriavky sveta, ale prikývnem. Chytí ma za ruku a odvedie ma do tmavej chodby. Tam ma pritlačí o stenu a začne mi bozkávať krk.

,,Mám na teba strašnú chuť," zavzdychá mi do ucha. Cítim sa ako vo vezení. Neviem čo mám urobiť. Mám mu dať to čo chce? Mám z neho obrovský strach, ale naberiem odvahu.

,,Ale ja nie," odpoviem mu a zamračím sa. Celou silou ma potiahne za vlasy.

,,Čo si to povedala? Ty si ma asi nepočula, že?"

,,Ale áno počula," odpoviem mu a celou silou ho kopnem. Rýchlo sa mu vyslobodím zo zovretia a utekám, utekám a utekám. Neviem kam ísť, ale k ostatným nemôžem. Prvé ma napadne to miesto, kam ma vzal Scorpius. Tam ma určite nenájde. Rýchlo tam dobehnem a sadnem si hore na strechu. Bojím sa, že sa tie dvere otvoria a bude tam stáť. Bojím sa, že mi ublíži a preto tam len sedím, plačem a nedokážem nič urobiť.

Už tu som asi dve hodiny, keď v tom sa otvoria dvere. Trhne ma a rozplačem sa.

,,Nie, prosím nie, neubližuj mi, ja už budem poslúchať," začnem plakať a vzlykať.

,,O čom to hovoríš, Lili?" To nebol Sedrikov hlas. Dvihnem hlavu a uvidím jeho. Je to on, Scorpius. Príde pomaly  ku mne a sadne si. Chytí ma za rameno a povie :

,,Ja som vedel, že budeš tu."

Taká kratšia, ale celkom zaujímavá kapitola. Nemyslíte? Ak sa vám príbeh páči, bola by som rada za každý jeden votes alebo koment, ktorým mi naznačíte, že sa oplatí pokračovať.

PS: Ja toho Sedrika neznášam :D Neviem prečo som ho spravila až takého zlého.