Moja kamarátka Ana

6.Koniec je nový začiatok

Obzerala som sa po svojej izbe.Taká klasická nemocničná.Nič extra ale bola celkom fajn,nič mi tu nechýbalo.

Mala som veľa času na to,aby som sa spamätala z tohoto všetkého a taktiež som mala veľa času na premýšlanie.Hodnú chvíľu som oplakávala svoju sestru no ale potom mi zišlo na um,ako sme to vôbec my dve s Vevou mohli prežiť?Bez zranenia?Mali sme sakramentské šťastie,musím povedať...alebo to šťastie nebolo?Že by to boli údajní anjeli strážny?Nie!Doprdele čo to trepem za kraviny?Čo mi už načisto šibe?Nad čím to preboha premýšlam?Asi mi to nerobí dobre to premýšlanie,asi by som si mala naozaj oddýchnuť ako mi radil lekár.Alebo nie?Dosť!Idem si pospať.Snáď mi to pomôže.Už úplne cítim únavu.Zaspala som ihneď ako som zavrela oči,čož som nechápala.Zvyčajne zaspávam tak 15 min.Ale budiš.Bola som len rada že som tak rýchlo zaspala.

Avšak po chvíli som sa strhla na akýsi rachot.Otvorila som oči.Stála tam,v celej svojej kráse.Akoby sa nič ani nestalo.Stála tam,pri mojej postely.Moja drahá dvojička.

"Lena...prečo si ich nechala aby ma od teba vzali?" prehovorila po chvíli.
"Kto ťa vzal a kam?" odpovedala som skoro šeptom,ledva som dýchala.
"Oni.Ty vieš kto.Oni.Predsa oni.Prečo ma vzali preč?Prečo ma vzali od teba?" pýtala sa ďalej.
"Klára ja naozaj neviem kto ,,oni,, sú a ani kam ťa vzali a prečo." odpovedala som jej.Cítila som,ako mi sťahuje hrdlo.
"Lena.Nedovol im rozdeliť nás.Ja im to nedovolím.Utiekla som im a spravím to znova.Budem navždy s tebou." povedala polohlasno.Striaslo ma.Sníva sa mi alebo je to naozaj?Blúznim snáď?
"Navždy.Navždy budem s tebou.Navždy budeme spolu.Nikto nás nikdy nerozdelí." povedala a usmiala sa.

Zrazu len tma.Strhla som sa.Rýchlo som otvorila oči a posadila sa na posteľ.Čo to sakra malo byť?!Bol to len sen alebo sa to ozaj stalo? Som snáď blázon a neviem rozoznať sen od reality?!Nie,nemohla tu predsa byť,veď je mŕtva.Musel to byť len zlý sen.Hoci to vyzeralo dosť reálne.Nie,bol to proste sen.Zlý sen.Och naozaj by som si mala pospať.

Ľahla som si teda naspäť a zavŕtala sa do paplóna až pod bradu.Po nejakej dobe sa mi konečne podarilo zaspať.