Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 1

To isté ráno 

„HAHAHAHAH!!! Aaaaaaaaaaaaa... zachráň ma. Umrieeem. Hahahahaha,"

zadúša sa smiechom moja najlepšia priateľka. Práve som jej porozprávala môj „úžasný" sen. Nemohla som si pomôcť, skrátka to môj jazyk urobil sám.

„Prestaň! Všetci sa na nás pozerajú." Pomaly začínajú aj moje kútiky cukať, keď vidím, ako plače od smiechu. Chúďa moje.

„Stačilo by, vážne!" napomeniem ju.

„Ale no tak An, musíš uznať, ... , že toto bol najlepší sen, ... , aký sa ti sníval za posledných... počkaj, koľko? Vôbec?" zadrháva sa jej chrochtaním, ktorý nazýva smiechom.

„Koza sprostá, bodaj by ti zabehlo!"

Emička. Moja spriaznená duša v robení hlúpostí a dievča pre každú zábavu. Je úžasná. Krásna zvonka aj z vnútra. Má trochu zavalitejšiu postavu, to áno, ale zato má veľké prsia a zadok akurát. Krvavo červené vlnité vlasy po ramená, za ktoré by som ja aj zabíjala, má vždy krásne upravené. Jej nádherné, mačacie zelené oči žiadneho chlapa nenechajú spať. A keď sa začne smiať? To nemá komentár.

Pomedzi stoly sa k nám preplieta uletená čašníčka Simona. Milujem to dievča. Ďalšia najlepšia priateľka, akú som si mohla len vysnívať.

Úkosom sa pozriem na Emu, no tá si ešte utiera oči od toľkého smiechu.

„Ahojte, vidím, že dnes mala An veľmi zaujímavý sen. Och, Ema, rozmazala si si špirálu. Počkaj, prinesiem ti vlhčené obrúsky."

V hoteli Sheraton všetci poznajú náš ranný rituál. Najprv si s Emou povieme o snoch, ktoré sme mali a až potom si objednáme raňajky. Iba raz sme to urobili opačne a na stole vedľa skončila marmeláda s kúskom žemle, podotýkam z mojich úst, rovno pred moderátorom televíznych novín. Musel si objednať nové jedlo, aj keď som sa divila, prečo rovno neodišiel. Mám také podozrenie, že počúva, o čom každé ráno rozprávame. Ale možno sa mi to len zdá.

„Tak už som späť. Páči sa, Ema. Dúfam, že mi poviete čo to bolo tento krát." Prosebne sa na mňa pozrie, no len čo jej idem povedať, že radšej nie, Ema ma predbieha.

„An sa snívalo o záhadnom krásavcovi, ktorý s ňou chcel zostať do západu sln-" znovu vyprskne do nekontrolovaného chrochkania.

„... oni sa „vášnivo" bozkávali..."

Ešte raz takto vybuchne do rehotu a zavraždím ju.

„Až také smiešne to nie je, ver mi, preháňa."

Simona si ma nevšíma a drgá do Emy, aby pokračovala. Len čo sa nadýchne, mám sto chutí ju nakopať do zadku.

„Jej pes... chápeš? Ten úžasný chlap na pohľadanie, ktorý ju bozkával, bol jej pes. Najlepšie na všetkom bolo, keď ho poprosila aby..."

„Stačí Ema!" skríknem na ňu. Očividne ma dosť dobre cez jej smiech nepočula, lebo pokračuje ďalej.

„Aby jej olízal šušku, hahahah, no predstav si keby Lessy poslúchla. HAHAHA."

Pane na nebi, pomôž mi. Teraz sa smejú obidve ako zmyslov zbavené. Je mi jasné, že za toto si ma budú doberať ešte minimálne mesiac.

Keď sa trochu upokoja, Simona sa mi snaží ospravedlniť, ale vraj nič lepšie nepočula. Samozrejme že jej to prepáčim. Vlastne je to naozaj vtipné. Preto sa usmejem a konečne začnem s objednávaním.

„Praženicu z troch žĺtok, k tomu čerstvú uhorku, palacinky s javorovým sirupom a pohár jahodového džúsu."

„Vieš čo?? Nechce sa mi vymýšľať, tak si dám to isté, ale namiesto toho jahodového, si dám brusnicový. A pokojne nech kuchár na panvicu šľahne aj štyri vajcia a celé. Ďakujeme Simi," objedná si Ema.

„Nemáte za čo, hneď to bude."

So Simonou sa poznáme asi štyri roky, odkedy sem nastúpila. Je úplne rozkošná. Má krásne hnedé vlasy s nenápadným zeleným melírom zospodu hlavy a neuveriteľne veľké zelené oči. Dobrý postreh. Obidve majú zelené oči. Asi osud. Na začiatku, kým sa s nami spoznala, nás vždy rada poúčala, aby sme toľko nekričali, lebo rušíme hostí. No len čo zistila, prečo sme také hlučné... Čo vám poviem. Zamilovali sme sa do seba. Všetky tri naraz. Sme rovnako šibnuté a utárané. Inak, nič som vám nepovedala, ale Ema je tá, ktorej sa z nás troch huba nezastaví.

Keď Simona práve nepracuje, tak sedí pri našom obľúbenom stole a pridáva do obehu jej sny. Vážne o nej niekedy pochybujem, pretože neviem ako sa môžu dievčaťu snívať také obludnosti. Ale to vám povie sama, ak jej zajtra dajú voľno.

Vracia sa s našimi raňajkami a uvedomujem si, ako som po ich výbuchoch smiechu vyhladla. Len sa mi stále nedarí vymazať z pred očí Lessy, ako mi oblizuje tvár. Ktovie čo lízala pred tým. Brrr.

„A čo ty? Na mne si sa pobavila, tak teraz okamžite začni s tvojím," tlačím na Emu.

„Ani neviem ako začať. Najprv som bola v obývačke a jedla hamburger. Zrazu som sa ocitla na Hviezdoslavovom námestí a jedla ten hamburger pred McDonaldom. Len som rozmýšľala, či som ho tam vlastne kúpila alebo ho spravila doma a potom išla von. A vieš, čo som si uvedomila?" Čakám, čakám... Tak fajn musím sa jej spýtať, inak na mňa bude pozerať ďalších desať minút, aby ma to zaujalo a samozrejme, aby tomu dala chvíľu napätia. Zrazu z nej vyletí.

„Že je mi to jedno, lebo bol naozaj úžasný a delila som sa oň s Tomom Cruisom. Len si to predstav, ešte mi aj prsty utrel. Bolo to krásne."

„Už piaty krát, to myslíš vážne?" Teraz sa smejem ja. Chúďa Ema.

Má snáď toho najhoršieho priateľa pod slnkom. Do práce ani poriadne nechodí, upratovanie nemá v povahe a pokiaľ môže, čo je asi stále, pozerá Mission Imposible. Čo to je preboha za chlapa. Ja by som ho už dávno hnala z domu. Lenivé hovädo. Hlavne, že pozerá na akčné filmy, ale on je ten najmenej akčný človek na svete.

No a potom sa môjmu chúďatku snívajú oblubnosti s tým buzerantom. Jediný normálny film od neho je Top Gun.

Dojeme, zaplatíme účet a rozlúčime sa so Simonkou. Potom zamierime s Emou do horúceho letného dňa a tiež sa rozlúčime s úsmevmi na perách. Každá pracujeme v inom odvetví a každá presne desať zastávok od Sheratonu. Teraz len nastúpiť do autobusu a konečne ísť pekne pracovať. Veď komu, by sa nechcelo v takom teple sedieť v klimatizovanej kancelárií.