Pobláznená (Prebieha celková úprava diela a prepis)

Kapitola 7

O pár hodín neskôr už ledva vnímam Tomášovo telo, ktoré sa na mňa tisne. Simona ešte stále bľaboce s Romanom a Ema sa bozkáva s Matúšom. Čože? Bozkáva? To kedy stihla. Pred chvíľou boli na parkete a už je tu a... Začína sa mi všetko točiť. Obrátim sa na Tomáša.

„Plousím ťa, z... Zavoláššš nám tagzík?" vysúkam zo seba a snažím sa vyzerať neopito. Zahladí sa na mňa a potom niečo pošepká Simone do ucha. Tá prikývne a Tomáš ma už berie do náručia. V ten moment sa prepadnem do tmy.

*

„Blee... Tfuj... Uhm bleee."

„To nič, len to zo seba dostať."

„Ja už nigdy neetubem piť."

„Chápem. Som zvedavý, koľko krát si to už za život povedala." Tomáš sa začne tak pekne chlapčensky smiať, že sa k nemu musím pridať.

„Poď. Umy si zuby a do sprchy."

„Nieeee, len zúbky."

„Tak len zúbky. Pomôžem ti?"

„Nachčo... Som f pochode."

„Okej. Počkám ťa v izbe. Nespadni."

„Dobre, pááán krásny a účastný."

Tma.

*

Moja hlava. Tuším mi chce prasknúť. Čo sa včera stalo dofrasa. Roztiahnem ruky a narazím do niečoho. Pozriem sa vedľa seba a vidím chlapa. Toho zo včera tuším. Tomáš. Jasné, volá sa Tomáš. Ale čo tu... Ó nie, nie, nie. Začnem sa pomaly odťahovať, ale chytí ma za ruku.

„An? Si v pohode? Ideš zasa vracať?" povie ospalým, chrapľavým hlasom.

„Vracať? Zasa? Koľko krát som za večer..."

„Asi tak sedem, ale neboj sa, dal som na teba pozor. Posledný krát si skoro padla na umývadlo, keď si si išla umývať zuby. Odvtedy si sa zobudila ešte dva razy, ale zostal som s tebou, aj keď si ma vyháňala," usmeje sa na mňa a ja sa roztápam pod jeho pohľadom.

„No a... Vieš, teda... Robili sme niečo?"

„Ja zvyčajne nepreferujem sex s na mol opitým dievčaťom, ktoré sa sedem krát vyvracia a neumyje si zuby."

„Ja sa tak hanbím. Tomáš, veľmi ma to mrzí. Ja... Počkaj, ako si vedel, kde bývam?"

„Simona. Bola menej zaneprázdnená ako tvoja kamarátka a asi aj znesie viac alkoholu, lebo vyzerala v celku dobre. Povedala mi tvoju adresu, podala tvoju kabelku a ukázala mi, ktorý kľúč mám použiť," rozpačito sa na mňa pozrie a ja neviem, ako sa pred ním mám chovať. Videl ma vracať. Preboha živého. Musí mať zo mňa traumu.

„Chcel som odísť, naozaj, ale vidieť ťa v tom stave a ledva chodiacu... Skrátka som tu zostal, aby sa ti nič nestalo. Teraz je všetko v poriadku, takže sa pomaly poberiem." Som ja ale hlupaňa. Čo mám urobiť? To sa stane len mne, že stretnem príťažlivého chalana a takto sa zosmiešnim.

„Počkaj! No... Dáš si aspoň kávu? Ak chceš, spravím aj raňajky ako odškodnenie. Prosím, neodchádzaj takto. Cítila by som sa hlúpo, ak by som pre teba nič nespravila a ty si sa o mňa tak pekne staral. No a ešte to, že si mi nič neurobil, nezavraždil ma alebo nevykradol," drzo sa zaškerím.