On The Road [SK]

12. The End Of The Road

"Vyzeráš hrozne."

"Ďakujem," povedal Harry sarkasticky a dvihol ruku bližšie k obrazovke notebooku, aby bola jasne vidieť tmavá modrina na jeho bledom predlaktí. Z monitora naňho hľadela Sasha so znepokojeným výrazom, ktorá si hneď všimla modrinu pod Harryho okom, ku ktorej prišiel počas Arlonovho boja s Liamom. Vysvetlil jej, čo sa stalo a ona len neveriacky krútila hlavou, sem-tam zhíkla a neustále sa uisťovala, či je Harrymu už lepšie.

"Kedy sa vrátiš?" spýtala sa nakoniec otázku, ktorú chcela položiť už na začiatku rozhovoru.

"Ja... neviem," odpovedal Harry popravde, lebo to naozaj nevedel. Medzi ním a Liamom to stále bolo trochu napäté, nielen kvôli ich predošlej hádke, ale najmä kvôli všetkému, čo povedal Arlon. Liam síce tvrdil, že to nič neznamená a mali by na to zabudnúť, Harry si bol istý, že ho to v mysli aj tak stále máta.

"Bojím sa o teba," dodala, sklopiac pritom pohľad, lebo si nebola istá, či zvládne hľadieť mu priamo do očí, keď mu odhalí svoje vnútro.

Harry nahodil statočný výraz a ľahostajným tónom sa pustil do vysvetľovania, že sa báť nemusí, pretože hoci to môže vyzerať nebezpečne, vie, že Liam mu zakaždým kryje chrbát a nič sa mu nemôže stať. Potom jej porozprával o tom, ako dokonca umrel a Liam dokázal vyvrátiť aj niečo tak definitívne a zachrániť mu tak krk. V podstate mu šlo len o to, aby ju uistil, že je a aj bude v poriadku, Sasha však nahodila prekvapený a zhrozený výraz.

"Počkaj - čože?"

"Áno, šiel za Smrťou a pož-..."

"Nie," prerušila ho, "skôr ma zaujala tá časť, že si umrel?"

"Aha, áno," pripustil a zamračene si premeral jej výraz, snažiac sa vyčítať z neho, čo bude nasledovať.

Na moment bola ticho, hlavu si vložila do ruky, o ktorú sa doteraz podopierala o stôl a až keď ju po pár sekundách opäť dvihla, na tvári jej bolo poznať jasné trápenie. "Čo to nechápeš, Harry? Nemôžeme v tomto pokračovať. Nemôžeme udržiavať vzťah," rukami naznačila úvodzovky, "na diaľku, hlavne nie, keď ani neviem, kedy nastane deň, čo sa mi už neozveš, pretože... nebudeš môcť. Nemôžem sa spoliehať na to, že budeš v poriadku a dúfať, že až raz budeš starý a vyčerpaný, prídeš za mnou a ostaneme spolu. Nemôžem-..."

Sasha sa odmlčala, pretože sa jej začínal triasť hlas a ona nechcela, aby bolo poznať, aké je to pre ňu ťažké. Harry zase len šokovane počúval jej slová, nechápajúc, ako sa dostali k lúčeniam a ako jej vôbec bude môcť povedať zbohom. Ani nevedel ako sa to stalo, no telefonáty so Sashou - Sasha - sa preňho stala natoľko dôležitá, bola preňho akýmsi spojením s normálnym svetom, uistením, že ho niekto čaká, že na ňom niekomu záleží. Nevedel si predstaviť byť bez nej - napriek tomu, že v podstate nikdy nebol s ňou, nie v tom pravom slova zmysle.

Skôr, ako mohol niečo povedať, ozvala sa opäť Sasha. "Nemysli si, že je to pre mňa ľahké, ale," na moment sa odmlčala, lebo sa potrebovala nadýchnuť, "ale musíš sa rozhodnúť. Nemôžem večne čakať, či mi zavoláš alebo či prídeš, bez toho, aby som si tým bola istá. Nedokážem žiť v neistote." Keď nastala ďalšia pauza, Harry zrazu tušil, čo príde a Sashine slová ho preto neprekvapili.

"Je to na tebe. Budeme spolu, alebo ostaneš s Liamom... ale bezo mňa."

:

Liam netušil, po koľkýkrát v ten večer vyslovil tie slová, ale určite ich bolo dosť, súdiac podľa nadvihnutého obočia barmana za barovým pultom.

"Ešte jeden," zamrmlal a posunul mu prázdny pohár, do ktorého barman nalial ďalší dúšok tmavohnedej tekutiny.

"Ťažký večer?" spýtal sa, venujúc Liamovi pohľad, ktorý bol takmer až ustarostený. Vzhľadom na to, že posledných niekoľko hodín strávil pri bare, nečudoval sa mu, sám by sa ľutoval.