✔️○Milujem ho○✔️

○27○

Cleo

Od šťastia som sa musela aj rozplakať. Thomas je proste ten pravý. Nikdy v živote mi nikto nič také nepovedal. On je úprimný, láskavý, milý. Proste ako sa patrí. Budem ho milovať už navždy. Viem to. Keď spojil naše pery, cítila som sa ako v nebi. Jeho pery sú tak chutné a zároveň tak dokonalo bozkávajú. Nikdy som nepocítila nič také, ako pri jeho bozkoch, pri jeho objímaní, pri jeho dotykoch. Nikdy. Navždy chcem cítiť jeho bozky, jeho dotyky a zároveň vidieť ako sa usmieva.

○○○○○○○○○○○○○○○○

Zavolala som rodičom, či môžem prespať u Thomasa. Súhlasili a ja som sa veľmi potešila. Thomas nevedel, že som šla volať rodičom, lebo si myslel, že pôjdem domov. Šla som za ním do izby.

,,Thom? Volala som rodičom..."

,,Načo si im volala?"

,,Aby sa nebáli?"

,,Aha, jasné. Prepáč. Ja som také veci nikdy nerobil." Prekrížila som si ruky na prsiach. Thom ležal na posteli. Posadil sa, keď som sa ho spýtala na toto:

,,To nič... A nechceš vedieť prečo som volala naozaj?"

,,Si zo mňa robíš srandu? Jasné, že to chcem vedieť."

,,No... Ja ti to teda nepoviem." Zasmiala som sa a otočila sa smerom k oknu.

,,Ale no tak láska." Postavil sa z postele a zo zadu ma objal.

,,Povedz mi to. Prosím." Povedal a dal mi bozk na krk.

,,Nepoviem." Hrala som sa na urazenú. Tie jeho bozky na krk boli... Uff, dokonalé.

,,Ale no tak." Zamrmlal mi do krku.

,,Láska."

,,Žiadne no ták." Zasmiala som sa tak, aby to nevidel.

,,Je neskoro a ja by som mala ísť domov."

,,Ty ma tu chceš nechať samého?" Opýtal sa ma smutne.

,,Vyzerá to tak." Tentokrát som sa hrala na smutnú.

,,To nič... Nebuď smutná láska. Zajtra si pre teba prídem. Dobre?"

,,Ešte raz. Nemusíš." Čakala som na jeho reakciu.

,,Čože? Prečo?" A je to tu. Thomas je nervózny a aj smutný.

,,No vieš... Zajtra ideme s rodičmi preč." Musela som zadržať smiech.

,,Aha. No dobre. Tak sa uvidíme pozajtra." Hovoril to tak smutne, až mi ho bolo ľúto.

,,Thomas? Totižto... Odchádzame na dovolenku." Povedala som to prvé, čo ma napadlo.

,,Na koľko?"

,,Na mesiac..." Zrak som presunula na jeho posteľ.

,,N-na mesiac?" Opýtal sa ma a vyzeral, že sa zachviľu zloží na zem.

,,No..." Pozrela som sa naňho. Bol taký smutný. Bolo mi ho ľúto.

,,Neboli sme spolu ani dvadsaťštyri hodín a už znova ťa mám stratiť..." Mal sklonenú hlavu.

,,Miláčik?" Podvihla som mu bradu tak, aby sa na mňa pozrel. Pozrel sa mi do očí a vtiahol ma do svojho objatia.

,,Budeš mi veľmi chýbať a neviem či to tu bez teba zvládnem... Budem tu na teba čakať a tešiť sa na to, kedy ťa budem môcť znovu objať. Už teraz mi chýbaš Cleo..."

,,Thomas?" Smiala som sa.

,,Prečo sa smeješ?" Opýtal sa ma a odtiahol sa odo mňa.

,,Ty si myslíš, že by som ťa tu nechala? Ty si šiši? Toto všetko bol len vtip. S tou dovolenkou. Ja som volala rodičom preto, že chcem byť s tebou aj cez noc. A samozrejme, mojí rodičia mi to dovolili. Ty šiši." Usmiala som sa. Thomas sa na mňa chvíľu len pozeral, akoby spracovával všetky tie informácie. Nakoniec sa na mňa škaredo pozrel, ľahol si urazene na posteľ a pozeral sa do stropu. Asi som to nemala robiť, čo?

,,Thomas. No ták. Láska." Sadla som si na kraj postele.

Thomas

Bol som strašne smutný, keď mi povedala, že odchádza na dovolenku. Keď povedala, že na mesiac, zrútil sa mi svet už znova. Čo by som bez nej znova robil? Veď by som sa zbláznil. Mesiac bez nej by som nezvládol... Keď sa začala smiať, ničomu som nechápal. Ale keď povedala, že si robí zo mňa iba srandu, nevedel som či sa mám radovať, že nikam neodchádza alebo sa hnevať, pretože si zo mňa celý čas robila iba srandu.

,,Dúfam, že ťa potešilo to ako som bol smutný." Povedal som urazene.

,,Prepáč mi to láska. Nechcela som. Len som ťa chcela troška naštvať. Nevedela som, že sa urazíš až tak. Teraz už len rozmýšlam, ako si ťa udobriť."

,,Vieš ako ma bolelo keď si mi povedala, že odchádzaš na mesiac? Konečne sme sa dali dokopy a ja už som mal pocit, že ťa znova stratím." Hovoril som potichu, ale tak aby to počula.

,,Neopustila by som ťa, aj keby rodičia odišli. Nedonútili by ma aby som s nimi odišla. Jedine ak s tebou. Láska prepáč. Pozri, sme spolu necelých dvadsaťštyri hodín a už si smutný. Celé som to posrala. Som blbá." Postavila sa z postele a začala sa prechádzať po izbe a nadávať si.

,,Láska prosím, nenadávaj si." Povedal som jej a za ruku ju stiahol ku mne na posteľ.

,,Ale áno. Ja som ťa spravila smutným a pritom som ti chcela spraviť prekvapko..."

,,Je pravda, že som bol smutný. Ale teraz som šťastný, pretože tu budeš so mnou." Povedal som a pobozkal ju.

,,Ja som ti len chcela povedať, že tu môžem zostať cez noc." Pozrela sa na mňa.

,,Ja viem a som preto veľmi šťastný. Budem ťa mať pri sebe celú noc a ráno keď sa zobudím, ty budeš ležať vedľa mňa. Teším sa, že tu budeš so mnou."

,,Ja ťa tak milujem." Spojila naše pery. Po chvíli sa odtiahla.

,,Ešte raz, prepáč."

,,Už s tým prestaň. Všetko je odpustené. Ako by som sa mohol na teba hnevať?"

,,Naozaj?"

,,Až moc ťa milujem na to, aby som sa hneval."

,,Ty môj šiši." Zasmiala sa a pobozkala ma.
Chvíľu sme sa rozprávali a nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme spať. Obmotal som svoju ruku okolo jej pásu a Cleo sa ku mne pritúlila. Po chvíli zaspala. Bola taká krásna. Pozeral som sa na ňu a užíval si to, že je pri mne. Po chvíli som zaspal tiež.

Cleo

Nevedela som, že sa to Thomasa tak dotkne. Musela som to prehnať. Som blbá. Keby som vedela, že sa ho to tak dotkne, tak mu nič také nepoviem. Chcela som mu spraviť prekvapenie a nakoniec som to troška posrala. Ale keď som znova pocítila jeho pery, bola som tá najšťastnejšia a smútok zmizol z mojej aj z jeho tváre.

○○○○○○○○○○○○○○○○○○

S Thomasom sme si ľahli. Thom si okolo mňa prehodil ruku a v jeho objatí som zaspala. Citila som sa úžasne. Až príliš úžasne. Zaspala som v náruči chalana, ktorého milujem.

Ďaľšia💜Ako sa Vám páči?💜Poteší nás každý coment aj vote💜
neznama19 💜