More Than Life /SK/

-15-

'Z' znamenalo 'Zack'.

Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Počula som, ako to vravel Loganovi v deň, keď za mnou boli v nemocnici. Mala som pocit, akoby som sa vrátila v čase a videla tú scénu po prvý krát.

"Očividne." zamrmlala som a odvrátila od neho pohľad.

Vzala som zabalený obraz a opatrne ho podala Zackovi, ktorý nervózne postával medzi dverami. "Čo to je?" spýtal sa nedôverčivo a zároveň zvedavo.

Zasmiala som sa a vytlačila ho na chodbu, aby som mohla vyjsť. "Uvidíš."

Priss čakala na chodbe, obložená taškami a čakala, kým jej s tým pomôžeme. Samozrejme, že som sa pridala aj ja, no vzala som si zrejme najmenšiý batoh, ktorý tam bol.

"Nemusíš sa s tým vláčiť. Dole čaká Logan, on nám pomôže." povedal milo Zack, no ani on sám neveril tomuz že by bol Logan taký ochotný.

Určite nie keď zistil, čo mu Priss vyviedla.

"To je v poriadku, chcem vám s tým pomôcť." povedala som priam nadšene.

Netušila som, odkiaľ tá dobrá nálada pramenila. Každou sekundou sa objaví niečo, čo mi len dokazuje aké sklamanie som pre svoje okolie, každou sekundou je istejšie, že prídem o priateľku a ja sa aj tak usmievam ako pomätená.

V kútiku mysle som sa pohrávala s myšlienkou, či ten jej náhly odchod nemá niečo spoločne s modrinami, ktoré som na nej videla. Ak sa niečo také skutočne odohrávalo za dverami jej internátnej izby, jediným vinníkom mohla byť jej spolubývajúca, no tú som nikdy nevidela. Možno si ju Zack bral k sebe, pretože ju chcel ochrániť pred diabolským dievčaťom ubližujúcim jeho priateľke.

"Logan je tu?" pípla Priss, ktorej sa v očiach odrážal strach a pocit viny. "Prečo musel prísť práve on?"

"Neboj sa, je krotký." pretočil očamo Zack. To gesto určite nepatrilo Priss, ale chlapcovi v aute. "Len si nevie pripustiť, že to bola jeho chyba." mykol ramenom a hodil si na chrbát veľkú cestovnú tašku.

Vlastne to bola chyba oboch, pomyslela som si, no myšlienku som nechala plávať medzi ostatnými a nevyslovila som ju nahlas.

Ovešaný ako vianočné stromčeky sme zišli po schodoch a prešli po parkovisku k naštartovanému autu.

Ako nás Logan uvidel, vystúpil a otvoril kufor.

"Nemám na vás celý deň." zamrmlal otrávene, zatiaľ čo sme sa snažili všetky veci vopchať do priestoru auta.

Bolo mi ho ľúto. No zároveň som bola rada, aký trest mu život prichystal. Keď som sa naňho pozrela teraz, videla som v ňom niečo zlomené. Nebol to výraz čistej únavy zo štúdia. Keď ma viezol na internát, vtedy bol unavený. Teraz to vyzeralo, akoby ho každá ďalšia sekunda s Priss ubíjala spôsobom, ktorý som nechápala.

Zack s priateľkou sa rýchlym krokom vracali na izbu a ja som zostala stáť vonku. Iba v mikine som sa na chladnom vzduchu triasla a zuby sa mi do seba narážali.

"Nie je ti zima?" spýtal sa so zvrašteným obočím a rukami pichnutými vo vreckach riflovej bundy.

"Trochu." zasmiala som sa.

Dôkladne som si ho prešla pohľadom. On sa obzeral okolo seba a po budovách v okolí a rukami hmatal niečo vo vreckách. So skloneným zrakom vytiahol cigarety. Jednu si vložil medzi pery a roztrasenými rukami si ju zapálil.

"Nevedela som, že fajčíš." povedala som udivene.

Cigaretový zápach mi nevadil, no cítila som ho na sto metrov. Z Logana som vždy cítila mužskú vôňu, nie zafajčený podnik.