s m i l e (namjin/bts)

14.Kapitola

O týždeň neskôr...

Jin

Ležal som na posteli a svet sa krútil po svojom. Samozrejme, že bez mojej účasti. Za posledné dni sa v mojom živote udialo viac, ako by som možno chcel. Ja a Hobi sme si vymenili izby, keďže som nezniesol fakt, že by som msl byť s Namjoonom, po tom všetkom, na izbe.  Takže teraz som mal izbu sám pre seba. Namjoon ma úspešne ignoroval a ja som sa ani nesnažil, upútať jeho pozornosť. Už len ten fakt, že žijeme v jednom dome ma zrážal na kolená. Nepotreboval som,ešte vidieť ten chlad a odpor v jeho očiach.

,,Ťuki-ťuk," otvorili sa dvere a dnu vstúpil Tae. Bol spoločensky oblečený. V rukách držal nejakú tašku a milo sa usmieval. Ach,zasa bol nakupovať? No,nič... Aspoň,že mi každé ráno zalieva môj obľúbený čaj. Je to od neho milé~

,,Čo potrebuješ,Tae?" spýtal som sa a sadol som si.

,,Ja len,že či ti je lepšie," sadol si ku mne.

,,Asi. Neviem," odvetil som a silene sa usmial.

,,Hm,myslel som si,že mi dáš podobnú odpoveď... Preto som ti kúpil toto!" vyhŕkol a z tašky vytiahol balík ružových nadkolienok.

,,To je milé. Vďaka," usmial som sa a objal ho.

,,Dúfam,že ich budeš nosiť," zašklebil sa Tae a odišiel z izby.

Zostal som sám..

Namjoon

Poznáte ten pocit,keď vám zavolá mamka a vy už len z jej hlasu viete, že ste v totálnych sračkách?

No,ja áno! Pred pár minútami mi volala mamka,že ma očakáva u nej doma, a že nech ani neskúšam si vymyslieť nejakú výhovorku. Som síce dospelý,ale pred mojou mamkou mám stále rešpekt. Najmä,keď je pekne vytočená.

Sadol som do auta a pobral sa na opačný stranu v mesta. Zaparkoval som pred jej domom a vypol motor. Dobre,Namjoon. To zvládneš! Bolo aj horšie.

Vystúpil som a svoje kroky nasmeroval ku dverám, kde som neskôr zazvonil.
Nečakal som dlho. Dvere sa otvorili.

,,Ahoj, ma-" nestihol som dopovedať. Na mojom pravom líci,pristála jej ruka. A nie nebolo to pohladenie. Bola to facka. Facka tak silná,že sa mi zatmelo pred očami.

,,Padaj dnu!" zasyčala a ja som so sklopeným pohľadom vošiel dnu. Poslušne som sa vyzul a prešiel do obývačky.

,,Sadni si!" rozkázala a ja som poslúchol.

,,Kedy si mi chcel oznámiť, že si  prvotriedny hajzel?" spýtala sa a ja som a ňu prekvapene pozrel. Veľmi dobre som vedel na čo naráža, no prekvapilo ma,že o tom vôbec vie.

,,Mami..ja~" nevedel som,čo mám povedať. Nenachádzal som slová.

,,Nevadí mi tvoja orientácia,ani to,že ťa skoro vôbec nevidím,nevadí mi,že mi celé týždne niekedy nezavoláš,ale ja som ťa nevychovala tak,aby si ubližoval iným. Najmä niekomu,kto ťa miluje," sadla si ku mne a ja som sa o ňu oprel.

,,Mami..ale ja ho nemilujem. Naozaj,nie. Bolo to len chvíľkové,zle načasované. Nič,viac," fňukol som.

,,Naozaj? Tak prečo potom viem,že spávaš v objatí s jeho tričkom. Že mu vždy ráno zaleješ čaj a potom potichu odídeš? Prečo,Joonie?" pohladila ma po tvári a ja som sa postavil. A bez slova odišiel.

Nasadol som do auta a namieril si to späť domov. Volant som pevne zvieral v rukách a moje oči zaliali slzy. V mojom vnútri sa rozpútala silná búrka,ktorú som nevedel ovládať.

Zaparkoval som pred domom a vošiel dnu. Moje kroky som nasmeroval do obývačky.

,,Ktorý z vás dobrákov, volal mojej mame?!" zvrieskol som.

Všetci na mňa vyjavene pozreli. Ja som sa stále tváril nahnevane,no mal som znovu chuť plakať.

,,Tak,kto?!" zhukol som znovu.

,,Ešte raz na nich zhukni a jednu ti vrazím," ozval sa  za mnou,chladný Yoongiho hlas.

,,Ako mu je?" postavil sa Jimin a podišiel k nemu.

,,Lepšie,ale choď ho skontrolovať prosím," povedal Yoongi a jemne pobozkal Jimina,ktorý odišiel hore.

,,Čo sa stalo?" spýtal som sa.

,,Jin odpadol," odvetil Yoongi a prepaľoval ma pohladom.

,,A je v poriadku?" spýtal som sa.

,,Sám sa presvedč," mykol plecami Yoongi a kráčal do svojho štúdia.
Ja som sa pobral hore za Jinom.

Musel som vidieť,že je v poriadku..