LITTLE RED RIDING HOOD ✔

10.│Test

„Desať nábojov. Ukáž nám čo vieš."

Chlap, ktorý jej dal malú zbraň do rúk, nevyzeral práve príjemne. Jeho slová boli ako škrabanie kameňa o kameň, hlas bol drsný ako brusný papier a oči mal chladne modré ako zamrznuté brehy mora.

Nevšímala si jeho tón, ani to, prečo musí byť každý taký mrzutý kvôli všetkým maličkostiam. Pretočila si zbraň v rukách a premerala si ju. S týmto typom naposledy strieľala pred niekoľkými mesiacmi, keď ju Neal vzal do strelnice a vyhlásil, že toto je dokonalá zbraň pre ňu. Malá a nenápadná, dá sa ľahko skryť aj pod tenkým tričkom, nieto pod hrubými kabátmi, v ktorý sa vláčila tu.

Zbraň bola ľahká aj s plným zásobníkom. V strelnici na ňu už čakal jej otravný šéf, Bran Bridget, ktorý očividne dúfal v jej neúspech.

Prehltla horkosť, ktorá sa v nej nahromadila a postavila sa na miesto. Figúrka v tvare človeka nebola taká vzdialená. V Phoenixe strieľala už aj z väčších vzdialeností a nikdy s tým nemala obzvlášť problémy.

Strieľala rada. Mala rada pocit, keď sa celý vesmír zúžil len na ňu, na terč a na pištoľ. Bolo v tom čosi čarovné, no odkedy zastrelila vraha trpaslíkov, nebola si so zbraňou v rukách taká istá.

Kým strieľala na neživé terče, nebolo to také vážne. Až sa ocitla v starom dome, v ktorom sa ukrýval vrah, bolo to úplne iné. Pamätala si každučký detail. Ako stlačila spúšť a z očí sa jej pritom spustili slzy ako ostré diamanty. Ako Kalle od šoku vypúlil oči a snažil sa rýchlo skoncpvať so svojou poslednou obeťou, so svojim bratom. Pamätala si presnú dráhu guľky, ktorá nepoznala zľutovania a zahryzla sa mu do hrude. V hlave mala ešte stále dunenie starých dosák, na ktoré dopadlo telo a zvuk kvapkanie krvi.

Na druhej strane bol však iný pohľad. Ten, v ktorom stála na druhom konci a cítila dráhu guľky, počula cvaknutie zbrane, videla, ako sa jej guľky zaborili do hrude. Chvála nepriestrelnej veste.

„Na čo čakáte?" doľahol k nej hlas Bridgeta.

Premýšľam, či streliť do tej figúrky alebo vašej nohy, prebehlo jej mysľou, ale ani sa k nemu neunúvala otočiť. S ľahkosťou namierila na terč a guľky trikrát zasiahli hlavu, trikrát hruď a všetky končatiny dostali po jednej guľke. Celé to zabralo len niekoľko sekúnd.

Obrátila sa na Bridgeta. Mal na tvári malý, víťazoslávny úsmev. „Čo je?" pokrčila obočie.

Jej dočasný šéf k nej podišiel a vystrel ruku, aby mu odovzdala zbraň. „Videl som dosť."

Phoenix mu nechápavo vložila zbraň do dlaní. „Prosím?"

„Štyri strely netrafili cieľ."

Phoenix sa len zamračila. Nebola si istá, či to myslí vážne, alebo si z nej len chce vystreliť. „Ako to, že netrafili cieľ? Sú v terči."

„Nie v namaľovanom kruhu."

Pobral sa preč a jediné, čo mohla Phoenix robiť, bolo namosúrene kráčať za ním. „Ale ja som tam mierila. A čisto matematicky, trafiť chudú nohu alebo ruku je ťažšie, ako trafiť do hrudníka, či dokonca hlavy. Pokiaľ správne viem, úlohou policajta je zločinca chytiť, nie ho zabiť, pane."

Bridget zastal pred pultom, aby odovzdal jej zbraň späť bradatému mužovi, pokým Phoenix nervózne stepovala za jeho chrbtom. Bolo to nefér. „Ak sa teda ja nemýlim, slečna, to tam nebol skutočný zločinec, ale len kartónová figúrka."

Hlasno si odfrkla. Nemohla si pomôcť. Mala pocit, že ak by dala aj všetky rany do hlavy, našiel by si výhovorku, prečo jej tú zbraň nedať. „Pokiaľ viem, ide o princíp."

Bridget len mávol rukou, akoby odháňal neposlušný hmyz. „Viete čo, slečna Monroeová? Ak sa vám tu tak nepáči, pokojne sa vráťte do vášho hniezdočka na juhu. My vám brániť nebudeme."

Mala chuť ho nakopať. Chcel sa jej zbaviť. A robil to natoľko okato, žeby to neušlo ani slepcovi. Z jeho hlasu sálal chlad, opovrhovanie, zlosť. A Phoenix si to nevedela racionálne podložiť.

„Neviem, aký máte so mnou problém," začala, „ale nech si myslíte čo chcete, nie som tu ani kvôli dovolenke, ani kvôli peknej tváričke, ktorá sa hodí do novín. Som tu kvôli zmiznutej osobe, ktorá možno bojuje o život. Nie som tu kvôli vám, ani kvôli sebe. Ale ak si myslíte, že vaša hra niečo zmení, mýlite sa. Bola som už aj v horších situáciách ako v obklopení starých zadubencov."

Zvrtla sa na päte, pobrala sa na odchod. No Bridget za ňou zvolal: „Naozaj si myslíte, že máte šancu to vyriešiť, slečna? Nemáte potuchy, voči čomu stojíte."

Phoenix ostala ako zmrazená na mieste. Podobné slová odzneli v prípade Snehulienky, kde jej šéf tvrdil, že toto je tvrdší oriešok, než na čo je zvyknutá. Otočila sa k Bridgetovi. „Skutočne? Tak mi to povedzte. Lebo hoci ja prehľad nemám, vy zjavne áno. Mali sme dohodu, podľa ktorej mi nezamlčíte informácie. A čo nevidím?"

Bridgetovi trhlo okom, zamračil sa. Bradatý sa k nemu prihovoril: „Nechcem sa do toho zbytočne miešať, ale tá policajtka skúšku urobila. A ako detektívka má právo i papiere na nosenie služobnej zbrane."

Bridget si ho nevšímal. „Chcete vojnu, Monroeová?"

Phoenix mu chcela akurát vraziť a počúvať, ako mu prasknú kosti v nose. Dramaticky sa uklonila. „Ja vojnu nechcem, Bridget. Ale nie som dezertér. Myslite na to."

Mala dosť. Jednoducho sa zvrtla na päte a vyšla do studeného vetra Kanady.

*****

„Naozaj si myslím, že tá zbraň jej patrí," zašomral chlap, ktorý stál za pultom a Bran Bridget naňho vrhol nevraživý pohľad.

„Pýtal som sa snáď?" zavrčal.

„Nech si o sebe myslíš čo chceš, polícii nevelíš. Len tej svojej bande na oddelení zmiznutých osôb. Zdá sa, že tá detektívka si je vedomá svojich práv, test spraví ľavou zadnou. Môže na teba vytiahnuť silnejší kaliber, než si kedy videl."

Išli mu v hlave slová detektívky. Nie som dezertér. To on nebol tiež. A detektívka na rozdiel od neho nevedela nič o celom obraze. Mohla sa len chytať necelých nití, ktoré ju nemohli zaviesť do cieľa, lebo sa zmotali a neexistovala cesta von.

Jej prítomnosť tu nepodporoval. Nemal dobré skúsenosti s nováčikmi a tí z oddelenia vrážd mali v sebe vždy niečo, čo sa nedalo zlúčiť s hľadaním nezvestných. A tá žena bola presne taká – ako plameň, ktorý nemohol udusiť ani nedostatok kyslíka.