LITTLE RED RIDING HOOD ✔

27.│ Prievozník

„Oddelenie vrážd," zavrčala Phoenix a ukázala vysokému, no mladému policajtovi legitimáciu.

„V Phoenixe!" namietol so zvrašteným obočím.

„Vražda ako vražda," odsekla Phoenix a pretlačila sa povedľa zmäteného policajta, ktorého poverili strážením dvier do bytu Dalie Galasovej.

Phoenix miesto činu už videla. Ale to nič nemenilo na tom, že chcela poznať detaily. Dalia bola zavraždená brutálnym spôsobom, hoci súdny lekár tvrdí, že utŕžila niekoľko rán do spánku, ktoré ju pravdepodobne okamžite priviedli do bezvedomia. Šťastie v nešťastí.

No ako Phoenix počúvala slová technikov a vyšetrovateľov, ktorí sa hmýrili miestnosti ako usilovné mravce, prepádali ju čudné myšlienky.

Z bytu nič nezmizlo. Pritom na skrinkách bolo vystavených niekoľko cenností, ktoré – podľa Tobiasa – dostala Dalia od svojej španielskej babky. Byt nebol prevrátený naruby, teda vrah nič nehľadal. Zrejme tu bol už v čase, keď sa Dalia vracala z rande.

Tobiasa práve vypočúvali v malej miestnosti vyšetrovacej stanice ako posledného človeka, ktorý Daliu videl nažive. Nerátajúc vraha. No Phoenix mala obavy. Priatelia a manželia sa dostávali do tieňa podozrenia takmer vždy. A ak ich neusvedčili, život im to poznačilo naveky.

„Kto ste?" zastavila sa pri nej žena a Phoenix ju odhadla na hlavnú inšpektorku oddelenia násilných trestných činov. Svedčilo o tom, že je na mieste vraždy a jej postoj. Bola zvyknutá dostávať informácie bez zbytočných otázok.

„Phoenix Monroeová, oddelenie vrážd."

„Nepoznám vás," zašomrala a napravila si okuliare, aby si mohla prezrieť legitimáciu. „Kto vás sem pustil?"

„Pustila som sa sama. Ja som volala hliadku."

„Čo robila vyšetrovateľka z Arizony v byte čašníčky tak neskoro večer?" spýtala sa so starostlivou vráskou medzi obočím.

„To vášmu kolegovi práve objasňuje Tobias Comstock. Bola som tu s ním a on bol priateľ slečny Galasovej."

„Bežne vodí svoju kamarátku na rande?" prižmúrila oči.

„Prišli sme sa na ňu pozrieť , pretože sa celý deň neozývala. Nebola ani v práci a nedala vedieť ani svojej šéfke. Človeku napadnú rôzne myšlienky, hlavne ak ide o pedantného zamestnanca."

„Slečna Monroeová, ale čo tu robíte teraz?"

Áno, prečo sa do toho miešala? Bolo to tou jednou jedinou neodbytnou myšlienkou? Tým, že sa Dalia zjavila na premiére v červených šatách? Phoenix si to pamätala, lebo sama bola v červených šatách a boli pomerne podobné tým, ktoré mala na sebe Dalia.

„Chcem pomôcť," prehovorila napokon.

„Počujte, chápem. Ale toto nie je vaša kompetenčná zóna."

Phoenix si prekrížila ruky na hrudi. „To práveže je. Vyšetrujem vraždy už niekoľko rokov."

Inšpektorka hodnú chvíľu nepovedala nič. Následne potriasla hlavou. „Ničoho sa nedotýkajte."

*****

So zaťatými zubami si vymenil obväz na ruke. Tá malá mrcha mu črepinou prederavila dlaň! Bolelo to ako sto čertov. No bolesť bola druhoradá. Polícia ľahko zistí, že črepina v ruke ženy prešla tkanivom vraha. Aj ak nezískajú jeho DNA, nebude také ťažké nájsť človeka, ktorý má na dlani kľukatú ranu.

Na obväz si natiahol rukavicu. Ešteže ju zvykol nosiť aj tak. No musel si kúpiť nový pár, ten starý ostal deravý po jej útoku. Musí konať.

Prídu mu na to. Toto sa mu neprepečie tak ľahko ako ostatné zmiznutia. Kým nebola konkrétna mŕtvola a hmatateľný dôkaz, políciu mohol vydierať. Mohol sa im vyhrážať, že ďalšiu obeť bude vyberať z ich najbližších. No takto sa do toho zaplietlo viac ľudí a vyhrážanie stačiť nebude. Potrebuje... niečo viac.

Priam bažil po tom, aby si mohol za obeť vybrať tú opálenú policajtku. Tú s ohnivými vlasmi. Provokovalo ho to. Celá jej bytosť ho provokovala. Navyše tušil, že ak niekto, tak práve ona odhalí súvislosti a všetko pokazí. Už aj tak sa príliš veľa obšmietala okolo neho.

Zaťal päsť pravej ruky. Ľavou hýbať veľmi nevedel. Stehy, ktoré si urobil sám, boli čerstvé a boleli. Možno sa rana zapálila. No neostávalo mu nič iné, než to ignorovať. K lekárovi ísť nemohol. Do médií sa čoskoro pravdepodobne dostane správa, že hľadajú vraha s ranou na ruke. Podpísal by si tým rozsudok.

Chcel zabiť tú policajtku. Phoenix. Áno, presne tú. Možno by ho to upokojilo. Lebo neprichádzalo to známe vykúpenie, keď získa ďalšiu. Dalia sa nedostala do jeho zbierky. Nerátalo sa to. Potreboval ďalšiu obeť. Rýchlo.

Nadýchol sa. „Urobíš to," šepol svojmu odrazu. „Čoskoro."

*****

Phoenix sa dohodla s Albertou Dolmenovou, inšpektorkou z oddelenia násilných trestných činov, že sa okrajovo môže stať súčasťou vyšetrovacieho tímu. Na Dolmenovú urobili dojem jej výsledky a netajila sa s tým. Pochválila ju za chytenie Snehulienky, i Srdcovej kráľovnej. Phoenix na tie prípady hrdá nebola, obzvlášť nie na Snehulienku, ale nenamietala. Dostala tak prístup k dôkazom, výsluchom a k všetkému, k čomu potrebuje.

Dalia v čase smrti zvierala v ruke zakrvavený úlomok vázy. Krv patrila jej, no predbežné testy ukázali, že sa tam nachádza aj DNA iného človeka. Mali teda aspoň niečo. Zrejme všetko bude padať na tom, koľko toho prezradí úlomok v rukách Dalie. Nič iné totiž nemali.

*****

Tobias ležal na posteli a zhlboka dýchal. Hruď mu zvieral zlý a neznámy pocit, ktorý ho pomaly trhal. Zomieral? Možno.

Nechápal, prečo to tak bolelo. Nepoznal ju dlho. Nechodili spolu dlho. A predsa sa mu zdalo, akoby prišiel o človeka, ktorý je preňho blízky celý život.

Privrel oči. Jediné, čo sa mu zjavovalo – či ch mal otvorené alebo zatvorené – bol jej pohľad. To, ako sa usmievala, ako jej iskrili oči, ako sa jej na líci vytvárala malá priehlbinka, ako sa jej rozširovali a zužovali zreničky. Všetky tie čarovné detaily, na ktoré si natoľko zvykol. A do ktorých sa zaľúbil.

Vzlykol. Prečo to tak šialene bolelo? Preč mu to spaľovalo telo i dušu? Čo urobil zle?

Vraj zomrela hneď. Nepomohlo by, ak by k nej vošiel Tobias hneď ráno. No ak by ju bol odprevadil... tak by možno boli mŕtvi obaja. Alebo by obaja žili. No isté bolo, žeby to tak nebolelo.

Nikdy si nemyslel, že láska tak bolí. No na rečiach niečo bolo. Fámy zakladali na pravde. Až na to, že tu nešlo o srdce zlomené kvôli odmietnutiu milovanou osobou. Tá osoba bola totiž neodvratne preč. Prievozník Charón už preniesol jej dušu na druhú stranu rieky Styx, ktorá oddeľovala ich svet s tým podsvetným. Jej dušu už súdili a ona sa zrejme dostala na to miesto, kam sa dostáva väčšina. Alebo možno na lepšie miesto. Na miesto hrdinov. Lebo proti svojmu osudu bojovala. Napísala mu to Phoenix. Dalia zrejme zranila svojho vraha.

Utápal sa v žiali. A vo whisky.