Raz sme šli s kamoškou na prázdniny na chatu k babičke. Keď sme dorazili na miesto, bolo okolo ôsmej večer. Zatiaľ čo sme vybalovali veci nás napadlo žeby sme mohli okolo polnoci vyvolávať satana. Najprv sme z toho mali srandu, ale potom sme povedali že ak je tu nech nám dá znamenie. Po pár sekundách začal silno fúkať vietor, vonku začalo strašne pršať a my sme videli za oknom tieň, ktorý sa na nás pozeral červenými očami. Dostali sme šialený strach a žačali kričať tak hlasno, až sme zobudili babičku. Od tej doby duchov nevyvolávame a satana už vôbec nie...
