Celé sa to dialo v mojej hlave. Raz som rozmýšľala, ako je možné že nás duchovia vidia stále ... nonstop.
Odskočila som si na WC. Keď som prišla, na stole som mala lístok kde bolo napísané "To sa nikdy nedozvieš". Srdce mi začalo búchať ako splašené, ale v hlave som si začala vymýšľať rôzne veci akože to je len náhoda, vietor to tam doniesol a podobne. Snažila som sa nad tým viac nezamýšľať.
Na druhý deň ráno mi to nedalo a začala som sa zasa zamýšľať o niečom s duchmi. Kládla som si otázku za ako dlho trvá kým sa duša oddelí od tela. Šla som si umyť zuby a so zatajeným dychom som sa pomaly priblížila do mojej izby a namierila si to k stolu. Na ňom bol opäť papierik kde bolo napísané "Nie je to dlhá doba" . Neviem opísať ako som sa cítila. Veď do mojich myšlienok videl sám duch. Nejaká duša ... a ja som s tým nemohla nič robiť
Navčer som sa rozhodla spýtať sa otázku "Budem aj ja zachvíľu duch ?" ... a o pár minút som mala na stolíku lístok s nápisom "HNEĎ AKO ZASPÍŠ"
