Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Rekognoskácia terénu – uspokojivá.
Lukratívnu bytovku s výhľadom na celú Bratislavu si pred dávnymi časmi, kúpila Evelina ako znak svojho vplyvu i vlastnej zhýralosti. Bol v tom kus ghúlskeho cynizmu – byť na očiach, no zároveň nevidený.
V oknách sa nesvietilo, nikde ani živej duše. Ak to chce urobiť, v túto nočnú hodinu má najlepšiu príležitosť. Maťovi sa do toho príliš nechcelo, no jeho možnosti sa prudko stenčili. Pokiaľ ani tam nenatrafí na čokoľvek užitočné, bude načase zmiznúť z tohto mesta. Na dosť dlhú dobu.
Bytovka mala svojho času nejaké to zabezpečenie, no žiadna sláva to nebola. Pokiaľ Maťo o Eveline niečo vedel, tak to, že bola všeličo, len nie dôsledná. Výťahom, ani na schodisko sa bez kódu dostať nedalo. Pripočítajme nejaké tie kamery a ochranku. Ale navzdory tomu, mal tento systém viac dier ako ementál.
Maťo s predlžovačkou sa práve štveral na dva zrazené rebríky, ktoré dosiahli až na druhé poschodie. Na tom prvom malo totiž okno mreže. Aj keď iste neboli špeciálne nadizajnované ako ghúlovzdorné, vytrhávať mreže o štvrtej nadránom by predsa len bolo trochu proti zdravému rozumu.
V zadnej aleji bola tma ako v riti afrického kominára a vymreté ako na koncerte Braňa Mojseja.
Maťo zašiel pazúrom pod gumu na ráme okna. Takmer hneď našiel to, čo hľadal. Z vrecka vytiahol skrutkovač, tiež požičaný od jeho kamarátov.Toto bude malina. Bežné okná sú uzamykané pohybom západiek po obvode okna, ktoré zapadajú do rámu. Stačí trochu zapáčiť a západka vyskočí z protikusu. Toto stačí opakovať po celom obvode a hotovo. Základná zručnosť všetkých podomových vykrádačov, squatterov a voajerov bez pudu sebazáchovy.
V poslednej sekunde zachytil padajúce okno. Pretiahol sa cez neho, čo vzhľadom k jeho nadrozmernej postave nebol práve hladký úkon.
Chvíľu natŕčal uši ale okrem občasného šelestu vetra vonku, ho privítalo hrobové ticho. S predlžovačkou v ruke sa vydal po schodoch. S rebríkom sa nedalo nič robiť, vytiahnuť ho hore by bola somarina, tak ho musí nechať tam kde je. Koberec stlmil jeho kroky, takže ho sotva môže začuť ghúl, nieto človek.
Minul Evelinin apartmán a zamieril na najvyššie poschodie. Nikde sa nesvietilo ale chabé svetlo zvonku stačilo, aby našiel stupačky a poklop vedúci na strechu. Poklop zamknutý nebol, načo by aj. Rozcapil ho a prehodil navíjačku. Vytiahol na skrz, keď tu opäť zaúradovala jeho tučná riť. Proste sa zasekol.
„Kurvafix!"
V duchu posiela do najhorúcejších pekiel všetkých stavebných inžinierov a diétnych poradcov. Zaprie sa rukami čo to len dá. Niečo rupne, niečo vrzne a naraz to ide. Maťo sa zrýpe bradou na strechu. A do toho nefalšovaný zvuk trhajúcej sa látky. Jeho ctenú zadnicu ovieva chladný nočný vzduch. Pochopiteľne, že trenky nemá, to by musel mať ten chudák, ktorého ráno zožral minimálne o tri čísla väčšiu korbu.
