Slúžka

Búrka

Spomenula som si, ako mi sestra hovorila, že nie každá búrka v mojom živote je zlá.

Niekedy len príde silný dážď, ktorý ti vyčistí chodník a tým ti ukáže cestu, silné blesky, ktoré ti osvietia myseľ a pomôžu jasne vidieť a hromy, ktoré ťa preberú zo spánku...

Odvtedy som sa búrok nebála.

Blesky boli tak silné, že som na pár sekúnd videla všetko v ošetrovni.
Plačúce ženy i mužov. Krvácajúce rany i posledné výdychy.

Prebehovala som po nich očami a zistila, že Lory tam nie je.
Zovrelo mi hrudník.
Nech ti je zem ľahká...

Ruky som mala dopichané a krvavé. Prsty ma boleli a neprijemne tŕpli. Neustále po mne niekto pokrikoval a žiadal o pomoc. Zaspávala som na nohách. Veronica ma vzala a odvliekla k Noahovi.
"Postarám sa o to. Ľahni si."
Točilo sa mi v hlave a preto som si sadla tam, kde ma tisla.
"Mala by som..."

Nemôžem spať. Tí ľudia potrebujú pomoc...

"Mala by si spať," odsekla.
Nedobrovoľne som zavrela oči a oprela si čelo o Noahove horúce telo.
"Noah, prosím ak ma počuješ... Bojuj. Bojuj a urobím čokoľvek, čo budeš chcieť," zamrmlala som zo spánku.

Nechala som sa unášať jeho nepravidelným dýchaním.

Zobudila som sa na vtrhnutie do ošetrovne. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Vo dverách stáli dvaja muži v bielom plášti a princ Harold. Žije!Vyzeral zničene. Prebehoval očami po ranených a ukazoval na nich. Muži prikývli a dali sa do práce. Pobehovali od jedného raneného k druhému. V miestnosti sa ozývali pokriky nádeje. Uvoľnený slabý smiech. Záchrana!
No ja som nadšená nebola. Od útoku sú to dva dni.

Priveľa ľudí umrelo pre ich
bezohľadnosť.

K Noahovi sa doktor dostal až po pár hodinách. Skontroloval mu teplotu.
Celý čas som tam stála a držala ho za ruku. Doktor mu odkryl ranu a skontroloval stehy. Na ranu mu natrel nejakú masť. Vývar z niečoho veľmi smradlavého mu nalial do úst a prinútil vypiť.
"Kto mu to zašíval?"
Nervózne som sa zamrvila.
Priznám sa?
"Ja," vykoktala som.
Pozrel na mňa so zvrašteným obočím.
Nepovedal však nič.
"Ak mu klesne horúčka, prežije. Viac urobiť neviem," povedal a odišiel.
Nemo som za nim hľadela. To je všetko?!

Tak rýchlo ako sa princ Harold ukázal, tak aj zmizol.
My, čo sme boli schopní pracovať sme mali začať upratovať zámok. Ranení mali podľa hodnotenia doktora stanovené povolené dni na vyzdravenie.

Kľačala som za vstupnými dverami a drhla koberec špinavý od krvi.
Môj žalúdok sa búril.
Nás zdravých však nebolo veľa a počas toho ako sme pracovali na nás dohliadal strážnik.

Ktorý mal na tvári hlbokú reznú ranu a čelo mu oblieval pot.