Novoročné prekvapenie // Drarry ✔️

34. Zbližovanie

„Prosím, ostaneš dnes v noci pri mne? Nechcem spať sám.“

Harrymu trvalo len zlomok sekundy, kým význam Dracových slov prenikol do jeho mozgu. Rozbúšilo sa mu srdce a v bruchu mal odrazu celý roj malých motýľov.

On a Draco v jednej posteli. Pri tej predstave ho zachvátili zimomriavky a srdce mu splašene bilo až niekde v hrdle. Telom sa mu rozlieval príjemný, hrejivý pocit a nie div, že mu na tvári pohrával spokojný úsmev.

„Veľmi rád,“ vydýchol napokon a vtisol Dracovi bozk do vlasov. „Ale dávaj pozor, aby som si z teba v noci neurobil vankúš,“ zasmial sa.

„Tak to teda nie, Potty, vankúš si urobím ja z teba,“ odul Draco spodnú peru, načo Harry vybuchol do smiechu.

„Čo by človek pre teba neurobil, ty neznesiteľný Malfoy.“

***

Draco ležal v Harryho náručí a cítil sa neskutočne štastne. Hrialo ho teplo, vyžarujúce z Harryho tela a tlkot srdca druhého muža ho príjemne upokojoval. Nikdy si nemyslel, že bude niekedy Harrymu tak blízko. Keby mu pred pár rokmi niekto povedal, že raz takto budú spolu ležať, vysmial by ho.

Mysľou mu prebiehali spomienky na uplynulý deň, na Harryho nadšenie a iskričky v očiach keď lietali ponad údolie, líca červené od mrazu a následne túlenie sa k sebe.

„Nad čím premýšľaš?“ vytrhol ho zo zamyslenia Harryho hlas. „Mám pocit, že si myšlienkami niekde ďaleko.“

„Nad nami,“ priznal Draco popravde.

„Áno?“ Harry s úsmevom nadvihol obočie. „A nad čím konkrétne?“ prstami ľavej ruky mu vošiel pod tričko na spanie a jemne mu nimi podráždil pokožku v oblasti brucha. Draco pri tom dotyku slastne vzdychol a viac sa oprel do Harryho objatia.

„Ako nám dnes bolo príjemne,“ zamumlal so zavretými očami. „Je mi s tebou dobre.“

„Aj mne s tebou, zlato. A máš pravdu, bol to úžasný deň. Vôbec netuším ako ti niečo také napadlo,“ vtisol Harry blondiakovi bozk na čelo.

„No vieš, pôvodne som plánoval niečo iné...“ smutne vzdychol Draco a ošil sa v Harryho objatí.

„A čo sa stalo?“ objal ho Harry pevnejšie, keď pocítil, ako sa Draco v jeho náručí zachvel. I zmena v jeho nálade bola badateľná. „Draco, deje sa niečo?“

„Nie, len,“ hľadal blondiak vhodné slová. Nehovorilo sa mu o tom ľahko, nebol zvyknutý hovoriť o svojich pocitoch. Malfoyovci nikdy nedávali najavo svoje emócie či to, čo ich trápilo.

„Chcel som ťa zobrať na tréning profesionálov,“ pokračoval napokon po chvíli a smutne pozrel Harrymu do očí. „Ale povedzme, že meno Malfoy už dávno neznamená to, čo kedysi,“ priznal nahlas to, čo ho ťažilo už zopár dní. „Keď ma niekoľko tímov poslalo celkom slušne do prdele, vedel som, že musím vymyslieť náhradný plán.“

Ak mal byť Draco úprimný, na jednej strane bol rád, že sa vymanil z toho vplyvu a nemusel sa pretvarovať len kvôli tomu, že sa to v jeho postavení očakávalo, ale tentokrát by mu bývalé styky celkom pomohli. Tá bezmocnosť, že nemôže Harrymu splniť jeho veľký sen ho zožierala oveľa viac ako to, že v spoločnosti už neznamená nič.

„Draco, ak ide len o to, vôbec sa pre to netráp. Vymyslel si to skvelo. Možno to vyznie divne, ale som rád, že to nakoniec nevyšlo,“ hladil ho Harry po chrbte, čo malo na Draca upokojujúci účinok. „Tréning profi tímu by bol skvelá skúsenosť a splnenie sna, to uznávam, ale nemohli by sme celý deň stráviť sami dvaja. Som vlastne rád, že to takto dopadlo,“ spokojne si svojho priateľa pritiahol ešte bližšie a nežne ho pobozkal.