VI.

1K 63 0
                                    

,,Chcel by som vás srdečne privítať na našom každoročnom zimnom plese, ktorým sa u nás začína zimný slnovrat. Počasie to, ako môžete vidieť, len potvrdzuje. Užite si nasledujúce hodiny plné tanca a hudby..." ďalej som nepočúvala. To jedlo na stoloch vyzeralo zaujímavejšie a záživnejší ako kráľov preslov.
Obzerala som sa po sále. Okolo stien a na terase stáli vojaci.
Už dlho takto ples nebol posilnený a to len vďaka Juhu tu teraz museli vojaci stáť a nemohli tancovať a užívať si voľné chvíle.

➳➳

Na konci, keď som videla, že ostatní tieskajú, tak som sa pridala a pomedzi to sa pomaly vybrala k svojmu miestu, k neďalekému dlhému stolu.
Ponaprávala som si sukňu a usadila som sa.
V tom do sály vleteli desiatky slúžok a sluhov so striebornými podnosmi a na nich sa nachádzali taniere s kopou jedla, ktoré boli skryté pod glošami.
V duchu som sa pousmiala a slabo zavrtela na stoličke.

➳➳

,,Smiem prosiť krásna víla?" ozval sa hlas keď sa už v celej sále rozliehala hudba kráľovských hudobníkov, ktorí boli v kúte na menšom pódiu.
Usmiala som sa, vstala som a ruku som vložila do dlane princa s jeleňou maskou.
Viedol ma k párom, až sa ku mne niekde v strede otočil a postavil sa ďalej odo mňa.
,,Počkáme si na ďalšiu, toto už o chvíľu dohrá," z hlasu bolo cítiť, že sa usmial.
Prikývla som a mal pravdu, hudba na chvíľu stíchla.
Páry sa povymieňali a po krátkej pauze sa hudba znovu rozozvučala.
Ruky mi položil na boky a ja jemu na plecia.
(tu odporúčam pustiť hudbu :))
,,Ak ti náhodou stúpim na špičky, tak sa predom ospravedlňujem. Tanec nepatrí medzi moje silne stránky," zasmial sa.
,,V poriadku," usmiala som sa.
,,No čo, jeleň? Ako sa zatiaľ tancuje?" opýtalo sa po chvíli vykrúcajúce sa dievča vedľa. Malo na sebe obrovské, modro-biele šaty s podobnou maskou ako mal "môj" partner.
,,Zatiaľ sa mi tu páči," odvetil.
Princezná s úsmevom prikývla, zahľadela, sa na mňa stále s úsmevom a o chvíľu sa stratila v dave.
,,A tebe?" zahľadel sa hlboko do mojich očí.
,,No... áno, je tu dobre,"
,,Vidím na tebe, že by si teraz bola najradšej niekde inde," uchechtol sa.
,,Tak to vidíte dobre," zasmiala som sa a ďalej som sa venovala tomu pokojnému tancu, ktorý hraničil s lietaním.
,,A smiem sa opýtať ako sa voláš?"
,,Smiete," uškrnula som sa.
,,Tak, ako sa voláš?"
,,Cateleya," povedala som meno, ktoré používam už celé roky.
,,Teší ma, Tristan,"
,,Naozaj si z Východu?" slabo som sa zasmiala.
,,Som, ale vidím, že si si to meno vymyslela, tak som sa pripojil," zasmial sa.
,,Och, v tom prípade je moje pravé meno Contessa," slabo som sa zasmiala, hoci som v kútiku duše dúfala, že si robí srandu.
,,Ja som to vedel!" zasmial sa a ja som nenápadne vydýchla.
Chvíľu mi hľadel do očí ako posadnutý a potom sa začal so mnou točiť, keď konečne skončil, ďalej sme tancovali a poskakovali do hudby zo strany na stranu.
Ako som si všimla, teraz tancovali prevažne len tí mladí a starší sedeli alebo stáli niekde vedľa, rozprávali sa a popíjali.
Pustil mi boky, ja jemu plecia a chytili sme sa za ruky.
Pravú som dala jemu a ľavú som si založila v bok, pritiahol si ma otočkou k sebe a chrbtom som sa mu dotýkala hrude.
Pravú ruku mi položil na bok a hľadeli sme si do očí.
Po chvíli trošku cúvol, ja som sa otočkou od neho vzdialila a stále sme sa držali za ruky.
No tým, že sme obaja tie ruky mali spotené som sa vyšmykla a zapotácala dozadu.

Prečo si sa tak švihla?!

,,Och!" začula som keď som niekomu spadla do náruče.
,,Prepáčte!" vyhŕkla som a zahľadela do úplne svetlých, zelených očí, ktoré akoby vekom bledli.
,,Vojačka divoká tanečníčka?" zasmial sa potichu kráľ Severu. Usmiala som sa.
,,Prepáčte," zjavil sa vedľa mňa jelení princ.
,,Ospravedlňujem sa," slabo som sa uklonila.
,,To je v poriadku, užívajte si," kývol hlavou kráľ a kráčal ďalej. Obaja sme sa uklonili.
Zahľadela som sa na princa a ten sa škeril. Venovala som mu úškrn, pokrútila som hlavou a išla späť na naše miesto, kde sme tancovali. Náš výstup zrejme veľa ľudí nezaregistrovalo. Aspoň že to.
,,Do pekla!" zasyčala som potichu po chvíli, stisla som mu plecia, sklonila som hlavu a zavrela som oči. Zastavil a vyjavene na mňa pozrel. Hneď som zdvihla hlavu a zakryla si ústa.
,,Stalo sa niečo?" opýtal sa ustarane.
,,Ehm, len ma z tých lodičiek bolia príšerne nohy,"
,,Och,"
,,Budem si musieť sadnúť," povedala som.
Prikývol a viedol ma pomedzi tancujúce páry.
Snažila som sa kráčať čo najvyrovnanejšie a nedať najavo, že sa mi v lodičke vykrútil kotník.
,,Ostanem pri tebe?" opýtal sa, keď som sa usadila.
,,Netreba, určite na vás čakajú aj iné dievčatá," odvetila som, keď som uvidela Morgana ako stojí pri dverách v uniforme.
Nenápadne som si pod stolom vyzula lodičky.
Princ "Tristan" sa slabo uklonil a odišiel za iným dievčaťom v tmavomodrých šatách s rozpusteným, kučeravými, tmavohnedými vlasmi a hneď ju vtiahol do tanca.
Pozrela som sa k dverám. Morgan pohľadom prechádzal po celej sále až prešiel cezo mňa. Nadvihla som obočie, no pohľad sa ku mne čoskoro vrátil.
Vykročil ku mne.
Vzdychla som si, vzala som si hrozno z podnosu predo mnou a čakala som.
Keby kráľovná videla, že som si to hrozno vzala prstami, asi by ma donútila vypľuť ho a zjesť ho tak, ako sa zjesť má. Pekne krásne vidličkou.
Už bol pri stole, pri ktorom som sedela, stačilo mu lem obísť stôl, no on zastavil pri dievčati v šatách červenej, jesennej farby a vzal ju tancovať.
Vyvalila som oči a obula som si rozčarovane lodičky.

Čo si čakala?

Pokrútila som hlavou a napravila si rukáv. Vstala som, napravila sukňu, vystrela chrbát, zdvihla bradu a v tom som zahliadla princa Východu, takzvaného Tristana, ako sa uklonil dievčaťu s ktorým dotancoval.
Keď ma uvidel, vykročil ku mne.
,,Už je lepšie?" slabo sa mi uklonil.
,,Už áno," usmiala som sa a pukerlík som zopakovala.
,,Takže, smiem znovu prosiť?" natiahol ku mne ruku.
,,Uhm," usmiala som sa a znovu som prsty vložila do jeho dlane.
Tentokrát som ho viedla ja. Zastavila som neďaleko Morgana a ihneď som dala svojmu partnerovi ruky okolo krku. On mi ich položil okolo pásu a začali sme tancovať.
,,Si odtiaľto?" opýtal sa po chvíli.
,,Áno," prikývla som a nenápadne som hľadela na Morgana.

➳➳

,,Prepáč, musím si odskočiť," pustila som ho keď sa chystal roztancovať ma na ďalšiu - už tretiu - hru.
,,Počkám ťa?"
,,Určite na teba čakajú aj ďalšie dámy," kývla som na dievča v svetlo modrých, skolo bielych, opnutých šatách.
Uklonila som sa a drala som sa pomedzi ľudí až k dverám.
Tie mi otvoril jeden vojak a vyšla som na prijemne chladnú chodbu.
Nadýchla som sa do celých pľúc a kráčala som smerom von.
Zastavila som na schodoch, ktoré už pokrývala vrstva snehu.
Kráčala som do stredu záhrady, kde sa nachádzal obrovský javor a na ňom bola zavesená hojdačka.
Lodičky som mala plné snehu.

➳➳

Rukou som zošúchla všetok sneh z drevených dosiek hojdačky, posadila som sa a z tváre som si dala dole masku a nechala som chladný vánok s vločkami narážať mi do tváre.
Za mnou sa ozval vŕzgot snehu.
,,Nie je ti zima?"
,,Mala by mi byť?" odvrkla som Morganovi. Postavil sa vedľa hojdačky. Akoby som hrýzla.
,,Tu máš," podal mi jeho vrch uniformy.
Pod ním mal len snehobielu, prepotenú košeľu.
,,Nechcem," zahľadela som sa na lampáše, ktoré osvecovali cestu v záhrade a pomaly sa rad radom strácali v tme.
,,Zober si ju,"
,,Povedala som ti že nechcem," vyštekla som.
,,Určite ti je zima,"
,,Nie, nie je mi zima a nechaj ma na pokoji," zaťala som ruky v päsť.
,,Prečo?"
,,Pretože ten hnev ma ešte neprešiel?" snažila som sa ovládať.
,,Bohovia! Tak som ti to nepovedal!" rozhodil rukami.
,,Pre teba to je ľahké, lebo tu môžeš ostať... s ľudmi ktorých poznáš, si tam kde chceš!"
,,Tak si toho frfľoša nemala odmietnuť! Bolo by hneď o niekoľko problémov menej!" vyštekol. Vyskočila som na nohy.
,,Aha? Hlavne, že nedávno si mi hovoril, že ako dobre, že som mu nepovedal áno! Vieš čo? Najprv si rozmysli čo chceš povedať a na koho strane si!" schmatla som šaty aby som ich zdvihla a vyštartovala som. Ramenom som do neho naschvál drgla a kráčala som čoraz hlbším snehom preč.
,,Stoj!" zakričal, no ignorovala som ho.

➳➳

,,Verila som mu!" zahučala som vo svojej komnate a snažila som si vyzliecť šaty. Nešlo to.
Unavene som si sadla na posteľ a spod nej som vytiahla koženú kabelu do ktorej som hádzala potrebné veci na útek.
Prerušilo ma až klopanie.
,,Čo?!" chrstla som.
,,Vojačka," vo dverách sa objavil veliteľ. Vyskočila som na nohy a dala som sa do pozoru. Zavrel potichu dvere.
,,Pane,"
,,Pohov. Zrejme už vieš, ako vidím, že musíš odísť," ruky si založil za chrbát.
,,Áno," znovu som si sadla na posteľ a brala veci.
,,Tak potom čo najskôr a najnenápadnejšie," viac zatlačil ramená dozadu, aby bol vystretejší. Prikývla som.
,,Nechcem prísť o takého dobrého lukostrelca, ale je to jediný spôsob ako ochrániť kráľovstvo. Zajtra sa vyšle sluha, ktorý pôjde na Juh a dá kráľovi vedieť, že si mŕtva," nadvihla som obočie od prekvapenia.
,,A ako to chcete spraviť aby vám uveril? Máte príbeh?"
,,Áno. Po jednom ich napadnutí ťa zranili a neskôr si zraneniam na ošetrovni podľahla. Mohlo by to výjsť, no keď to nevyjde, hrozí bitka. Možno nie malá,"
,,Takže riskujete?" opýtala som sa do kabely.
,,Celý život je risk," otočil sa a zabuchol ťažké dvere.
Len tak, pre seba, som slabo prikývla.

Vojačka ✔️Where stories live. Discover now