C.

387 22 0
                                    

Posadila som sa obkročmo na stoličku oproti vojakovi a keď uvidel Grace, stuhol. Andrew ju posadil na stoličku ďaleko pri stene, ale tak, že ak bude treba, dokážem hodiť dýku rovno do nej. Postavil k nej Michaela a sadol si na svoje miesto a otočil sa na nás. Všetci sa posadili do polkruh okolo nás a hľadeli.
,,Takže, ak sa smiem opýtať, ako sa voláš?" začala som milo.
,,Nepoviem ti." odharkol si a slinou mi opľul čižmu. Postavila som sa tak rýchlo až stolička spadla a operadlo mu udrelo do kolien.
,,Nedovoľuj si, lebo moja dýka skončí v jej čele." ukázala som dýkou na ňu a ona si nechutne odgrgla.
,,To si nedovolíš."
,,Ale dovolím."
,,Len cez moju mŕtvolu."
,,Bez problému." zdvihla som stoličku a posadila som sa.
,,Čo chcete?!" trhol sebou no reťaze ho držali.
,,Si vojak a chcem vedieť, kde všade sú tajné vchody do hradu, únikové cesty a koľko stráži je vo väzenských vežiach."
,,Načo vám to bude?"
,,Hovor lebo uvidíš." vyhodila som dýku do vzduchu a jej hrot sa zapichol do dreva medzi jeho nohami. Preglgol.
,,Najviac vchodov je zo severnej časti hradu, no je tam aj najviac vojakov, keďže to je pri cvičisku. Na západe ich je najmenej a nie sú tam žiadny vojaci." hovoril stále hľadiac na dýku pri jeho nohách.
,,Ďalej? Únikové cesty?"
,,Každý z kráľovskej rodiny má v komnate jednu."
,,Bol si v nejakej?"
,,Uhm."
,,Kam vedú?"
,,Do... ale musíte nechať Grace žiť."
,,O tom porozmýšľam, pokračuj."
,,V skoro celom hrade sú tajné chodby, ktoré vedú do tajných miestností, v ktorých sa ľudia ukrývajú ale potom sa dá zísť k tým tajným vchodom, ale tie treba najprv nájsť a vyraziť."
,,A stráži vo väzení vo vežiach je koľko?"
,,V prvej časti, na prvom odpočívadle sú dvaja alebo štyria, vždy sa to mení, na druhom sú už len dvaja a potom nie je nikto."
,,No vidíš." usmiala som sa a očkom som pozrela po Andrewovi. Skúmal muža predo mnou.
,,A ako sa voláš?"
,,Christian." povedal priškrtene.
,,Christian. Ako dlho si bol vo vojsku a koľko máš rokov?"
,,Mam dvadsaťpäť a bol som osem."
,,Dobre. Určite poznáš vojakov Ressa a Chaola." len tak ma napadlo.
,,Áno."
,,Akí boli?"
,,Boli najverneší kráľovi muži. Nikdy mu neklamali a vždy im zverovali úlohy, ktoré vedel málokto splniť." nastalo ticho. Kývla som bradou aby pokračoval.
,,Špehovanie a zisťovanie nových informácií. Vždy boli nenápadní a ľudia im všetko povedali." prestala som dýchať.
,,Ako dlho si tu?" vydala som nakoniec zo seba.
,,Chytili ma pred zimným slnovratom."
,,Takže nevieš kam išli naposledy, že?"
,,Neviem o nikom a ani o jednej ich ceste za posledných niekoľko mesiacov."
,,To je dobré, ďakujem za všetko čo si mi povedal." usmiala som sa a vytrhla som dýku z jeho stoličky.
,,Teraz ma pustíte?"
,,Teraz?" rozosmiala som sa a niektorí muži so mnou.
,,Áno. Povedal som vám, čo ste chceli."
,,To áno, ale vieš toho príliš aby sme ťa mohli pustiť."
,,Pustite aspoň ju." kývol na Grace, ktorá zvádzala opitým pohľadom Michaela.
,,Nie. Počula toho dosť na to, aby tiež odišla živá." vstala som a stoličku som odniesla za stôl.
,,Je opitá, nič si nebude pamätať!"
,,Počkaj, keď sa rozpamätá."
,,Prečo nás tu držíte?"
,,Lebo môžeme." mykla som plecami.
,,Pustite. Ju." zasyčal.
,,Prestaň."
,,Neprestanem." zavrčal a začal sebou trhať.
,,Ako chceš." mykla som plecami, zvrtla som sa a kráčala som ku Grace.
,,Nedotýkaj sa jej!"
,,Oponuješ a nepočúvaš!"
,,Nikdy vás nebudem počúvať!"
,,Tak si to schytá ona a potom ty." prekrútila som oči. A postavila som sa pred Grace. Začala na mňa žmurkať, akoby som bola chlap.
,,Tvoj priateľ ťa má veľmi rád." otočila som sa jej chrbtom.
,,Čo ideš urobiť?" zasyčal.
,,Toto." zdvihla som nohu, na druhej som sa otočila a pätou som jej kopla nad ucho. Padla na zem ako klát dreva.
,,Grace!" zvrieskol. Muži mlčali. Andrew na mňa hľadel s iskierkami v očiach.
,,Nepočúvaj a pôjdeš za ňou aj ty."
,,Prečo si ju zabila?!"
,,Len som ju omráčila. Viem kde mám kopnúť keď chcem niekoho zabiť a kde keď chcem omráčiť." pozrela som sa očkom na Andrewa.
,,Si sviňa! Obyčajná bezcitná suka!"
,,Váž slová!" zrazu pred ním stál Andrew so zabíjackymi prsteňmi a dal mu facku. Zreval.
,,Ešte raz tak ti nimi rozbijem hlavu! Rozumieš?" palcom a ukazovákom ho chytil za bradu a prinútil ho pozrieť sa mu do očí. V očiach mal zlosť, ale čo mu pomôže proti mužovi ako je Andrew?
,,Hovorím s tebou! Rozumieš?!" ešte viac mu stisol bradu. Pri jeho hrubom hlase som sa ešte aj ja bála.
,,Rozumiem." zašepkal a Andrew ho pustil. Zvesil hlavu a ticho sedel. Andrew si so zlosťou sadol na svoje miesto a ruky si prekrížil na hrudi.
,,Ešte jedno krivé slovo tak ťa rozseká na márne kúsky." prsty som mu položila tam kde Andrew, no slabo a zdvihla som mu hlavu. Dlhé vlasy sa mu všade motali.
,,Prečo ma tu držíte?"
,,Lebo chceme nové informácie."
,,Zabite ma."
,,Ešte sa nám môžeš hodiť."
,,Nenechajte ma trpieť, prosím. Chcem umrieť." zašepkal.
,,Prečo?"
,,Môj život nemá tam dole v cele zmysel. Už nechcem žiť."
,,Budeš musieť ešte... máte v celách okná?"
,,Áno."
,,A teraz mi povedz pravdu. Bol niekto pri tebe z Juhu a ty si mu niečo o tejto zrúcanine povedal?" znudene som sa posadila na stoličku, lakeť som zaprela do operadla a líce som si oprela do dlane.
,,Raz. Raz a to ho objavili jeho dvaja muži a predo mnou ho rozpárali."
,,Čo si mu povedal?"
,,Kto tu vládne." znovu zvesil hlavu.
,,Pochybujem že len toto, ďalej?"
,,Že je tu hlavný." kývol na Andrewa a pokrútil hlavou.
,,Čo ešte?"
,,Viac som nestihol." pokrútil hlavou.
,,Zabili ste v posledných mesiacoch niekoho kto sa motal pri celách? Ak áno, kto?"
,,Ja a Adem." postavil sa muž.
,,Ako sa tam ten muž dostal?"
,,Z hradby sú zosypané skaly a tvoria cestu k oknám. Zabili sme ho hneď ako zišiel dole. Teraz sú okná zabarikádované a skaly zhodené."
,,Povedal si mi všetko čo som chcela vedieť a ostatné viem. Ďakujem a dobrú noc. Kto ho chce zabiť?" pozrela som sa po mužoch.
,,Ja." zasyčal Andrew a popravil si prstene.
,,Alebo počkaj. Veď ho ešte využijeme na boj." nadvihla som kútik. Hoci by som ho najradšej zabila hneď, aby netrpel.
,,Robíš mi to naschvál?" postavil sa vedľa mňa a zašepkal.
,,Dajme tomu." mykla som plecami.
,,Vezmite ho, ideme ešte trochu cvičiť." zavrčal Andrew a stále hľadel na mňa.

➳➳

,,Ste pripravení?" opýtala som sa mužov, keď Christian už ani nevládal držať rovno hlavu.
,,Áno."
,,Dobre."
,,Choďte na večeru." prikázal Andrew. Prikývli a vykročili po schodoch. Andrew zhrapil Christiana, ten od bolesti vzdychol a ťahal ho do väzenia.
,,Máme ísť s tebou?" opýtal sa Anthony.
,,Netreba." pokrútil hlavou.
,,A ja?"
,,Nie." zmizol v tme na schodoch do väzenia.

➳➳

,,Kde je?" opýtala som sa, keď Andrew sedel pri vatre a Christian nebol nikde. Už bolo dávno po večeri a on sa neukázal, hoci Christianovi stačila jedna rana a bolo by.
,,Tam." kývol hlavou do jeho cely. Ležalo tak zakrvavené telo.
,,Kde si bol tak dlho?" položila som mu ruku na rameno. Vstal a moja ruka bola zrazu v úrovni vrchu mojej hlavy.
,,Som celý špinavý a nechcelo sa mi ísť prezliecť. Tak som ostal tu a hrabal som sa v ohni."
,,Mal by si sa ísť najesť, zajtra ráno odchádzame. Mužom som už povedala čo a ako."
,,Môžem ti niečo povedať?" zahľadel sa na ruky a prstene si skryl do vrecka. Pošúchal si zakrvavené ruky, až pokým z nich nezmizla krv a položil mi ich na boky.
,,Počúvam."
,,Vôbec sa nesprávaš na sedemnásť."
,,Odkiaľ vieš koľko mám rokov?" nadvihla som obočie.
,,Chaol mi to povedal." usmial sa a zase ma pobozkal.

Vojačka ✔️Where stories live. Discover now