Vojačka ✔️

LXVI.

Kráčala som po kamennej ceste vysoko nad zemou. Asha cupitala predo mnou a jej svetlé vlasy sa vnili, tak ako chvost. Zahľadela som sa dole. Neboli sme ani tak veľmi vysoko, ale spadnúť by som nechcela.
Všetko osvetľovali fakľe. Na niektorých dierach, podľa Aerona izbách, boli pozatvárané drevené dvere a väčšina kentaurov spala. Len dole stále pili a jedli. Aeron stál pred hostincom a rozprával sa s Buckom.
,,Tu to je." povedala Asha a otočila sa na mňa. Široko sa usmiala. Prikývla som a vošla som do diery, ktorú Aeron nazval izbou. Osvecovali ju štyri fakle naproti sebe. V jednom a druhom kúte bola kopa sena a na nich dva vankúše.

To tu mohli mať rovno postele. Ale sú to napoly kone takže....

,,A kde je Chaol?"
,,Tu vedľa." povedala tenkým hlasom a kývla vedľa, kde boli zatvorené dvere.
,,Ďakujem." nahodila som falošný úsmev a zvalila som sa do sena, ktoré krásne voňalo. Asha už kráčala preč. Vedľa mojej provizórne postele bola skrinka a na nej bol poskladaná, hrubá, tmavozelená látka. Vstala som a rozložila ju. Bola to tunika. Súhlasne som prikývla a položila ju naspäť. Vyšla som von a porozhliadala som sa okolo. Z dola sa akurát ozýval spev. Uchechtla som sa a vošla späť. Vyzliekla som si svoju tuniku. Položila som ju na seno a rozopínala som gombíky na košeli.
Hodila som ju do lavora s vodou a na moju pokožku dopadlo svetlo fakieľ a ovial ju mierne chladný vánok, ktorý sa túlal po izbe. Z rúk som si zhodila kožené chrániče, vďaka ktorým kentauri nezistili, že som bola zbičovaná a hodila som ich k tunike. Novú tuniku som si navliekla na seba a ponorila som sa do jej vône.
,,Prečo si sa nepriznala?" ozval sa spoza mňa hrubý hlas. Trhlo mnou a švihom som tasila dýku a namierila ju na dvoch kentaurov. Zložila som ju a zdvihla som bradu.
,,Čo?"
,,Si zbičovaná." zadychčal Aeron.
,,Ty by si sa priznal?"
,,Prečo si sa nep..." zavrčal Aelin.
,,Ty by si sa priznal?!"
,,Nekrič!" zhučal Aelin. Obaja vošli dnu a Aeron zabuchol dvere. Zamračila som sa a dýku som zovrela.
,,Teraz ma chcete zabiť?"
,,Nie." povedal Aeron.
,,Tak?"
,,Prečo si bola zbičovaná?" vzdychol Aelin.
,,Lebo moja vtedajšia najlepšia kamarátka, akú som kedy mala, kradla a všetko zhadzovala na mňa."
,,Tak prečo si sa s ňou kamarátila?"
,,Ona to robila aj keď som si od nej držala odstup."
,,A to si nevedela ísť povedať, že ona kradne?" zažmúril Aelin.
,,Myslíš si, že to je len tak? Nikto mi nechcel veriť, aj keď som si kupovala jedlo, ani keď som len tak stála. Hneď si mysleli, že si idem vyhliadnuť obeť."
,,Tak ako si sa dostala k armáde?"
,,Lebo som prežila."
,,To je všetko?"
,,Áno a teraz ma môžete zabiť... no vlastne neskôr. Musím zistiť nejaké veci o Wyrenoch a potom môžete." usmiala som sa.
,,Tie rany na rukách máš čerstvé. A nevyzerajú dvakrát nevinne." skúmal ma Aelin. Aeron nečinne a nemo stál pri dverách.
,,Bolo to dávnejšie čo sa to stalo. Kvôli Wyrenovi. Preto o nich potrebujem niečo zistiť."
,,Prečo kvôli Wyrenovi?"
,,Lebo som mala problém s jedným vojakom a na druhy deň po našom boji ho našli mŕtveho. Zvalili to na mňa, bičovali ma aby som povedala, že som to bola ja. Potom zistili, že to bol Wyren čo ho zabil. Možno by som skončila horšie keby to nezastavili."
,,Aeron poď." zdrapil ho za ruku a ťahal ho von. Silno zabuchol dvere a už ich nebolo. Vzdychla som si a zvalila som sa do sena.
,,Zistili to?" vletel do izby Chaol.
,,Hej."
,,Všetko v poriadku?"
,,Uhm." prikývla som.
,,Ak budeš niečo potrebovať, som tu... vedľa."
,,Dobre." prikývla som. Slabo sa usmial a zatvoril dvere. Zatvorila som oči a snažila som sa zaspať.

➳➳

,,Chaol? Chaoool!" búchala som na jeho dvere.
,,Kde zase je?" rozhodila som rukami. Z dola sa ozvalo tiché písknutie. Nakukla som tam a rozbehla som sa dole k nemu.
,,Nečakala som, že už budeš hore." povedala som zadychčane.
,,Nespal som celú noc."
,,Tým myslíš tých pár hodín?"
,,Pre mňa to bolo nenormálne dlho."
,,Pre mňa zase málo." zahľadela som sa na jazero. Ešte vždy bola tma a všetci spali. Hneď ako som sa zobudila cez ten môj krátky spánok, vstala som a teraz ideme preč.
,,Po ceste zoženieme nejakého ďalšieho koňa." zatiahol remeň na sedle a vysadol naň. Podal mi ruku. Chytila som ju, nohu som dala do strmeňa a vysadla som za neho.
,,Ideme?" pevne zovrel uzdu a ja jeho tuniku na bokoch. Aeron stal na jednej z ciest, pred dverami. Na tvári mal kamenný výraz a v očiach pohľad zaliaty so smútkom a hnevom. Zahľadela som sa na Chaolov chrbát a zatvorila som oči.
,,Kam ste sa vybrali?" obaja sme sa okamžite otočili. Stál tam Burton s mečom v ruke.
,,Preč." zavrčala som a ruku som položila na rukoväť môjho meča. Chaol na ňu však skôr položil ruku. Trhla som rukou keď som sa dotkla jeho teplej kože a chladného chrániča. Pokrútil hlavou, aby som ho nebrala.
,,Teraz? Po tom čo som sa dozvedel?" približoval sa.
,,Neviem čo si sa dozvedel, ale áno. Teraz."
,,Tak to nie." zahľadela som sa na Aerona. Nebol tam. Srdce mi začalo biť ako zvon.

Musel stáť za dverami...

Nadýchla som sa a zoskočila som.
,,Čo robíš?" zasyčal Chaol.
,,Nepriznala si sa. No ty nevieš že my, kentauri ,nie sme sprostí."
,,Keby som si to myslela, tak by som vám to povedala." tasila som svoj meč. V čepeli sa zaleskla postava. Zahľadela som sa tým smerom. Z cesty ku nám schádza Buck. Srdce sa mi ešte viac rozpumpovalo a za sebou som zacítila pohyb. Natočila som hlavu, no našťastie to bol len Chaol.
,,Zober koňa a stretneme sa hore." zašepkala som najtichšie ako som vedela.
,,Čo?"
,,Zober koňa a stretneme sa hore!"
,,Nie." zasyčal.
,,Padaj! Ak neprídem dovtedy, keď slnko začne svitať, choď za babou sám. Choď!"
,,Nenechám ťa tu."
,,Je lepšie ak zabijú jedného. Choď a neodvrávaj! Je to rozkaz."
,,Mám vyššie postavenie ako ty. Nerozkazuj mi."
,,Naozaj sa tu chceš teraz hádať?!"
,,Nie. Choď ty."
,,Pôjdem za Aeronom. Vyriešim to. Vypadni lebo uvidíš!"
,,Ty uvidíš potom." zavrčal. Vyskočil na koňa a uháňal preč. Vydýchla som keď zmizol.

Aspoň on je v bezpečí.

,,Čo? Kamarát ťa opustil? Zbabelec. Nechať dievča... krehké dievča medzi nami." zasmial sa Buck.
,,Nie som krehká." zavrčala som.
,,Zrejme nie keď ťa zbičovali."
,,Nebolo to mojou vinou!"
,,Nás to nezaujíma." kývol na Burtona. On prikývol a meč zdvihol nad hlavu.
,,A vy si hovoríte, že nieste sprostí." pokrútila som hlavou a celou silou som udrela do meča. Vyleteli iskry. Zatriasli sa mi ruky a skoro mi vypadol. Burtonové ruky len trošku zatriaslo.