Skoro !!

311 15 0
                                    

Bolest pri srdci no usmev na tvari

Nasledujuci den bol piatok.. Moj najoblubenejši den v tyždni.. A pritom tak smutny..
,, Ahoj Lucy" pozdravil ma Max s usmevom som ho odzdravila ,, Ahoj Max.. Kde maš brata ?"
,, Už je v škole.. Možeme ist spolu ?"
,, Jasne"

Znova sme išli spolu.. A znova sami..
,, Lucy ? Mohli by sme ist niekedy von.."
,, Jasne aj...." znova som nedopovedala.. Max mi skočil do reči
,, NIE ! Lucy len ty a ja... Sami.."
,,  Ehmm... No dobre.. Niekedy možme.."
,, Čo keby dnes ?"
,, Prepač Max.. Dnes chcem ist na pohreb.. Ked tak zajtra"
,, Tak dobre.. Daš mi tvoj messenger ?"
Dala som mu ho

Boli sme už pred školou.. Všetci žiaci boli v škole v šatni.. Boli me tam len ja a Max..
,, Lucy počkaj" zastavili sme.. Pozerali sme sa navzajom do oči
,, Prosim ? Čo potrebuješ ?"
Kukala som sa mu do oči a na perach som mala usmev..

Jednou dlanou mi chytil krk pod uchom.. Jemno.. A tak lahko.. Sklopila som zrak, ale Max mi ukazovakom zdvihol tvar k nemu.. Zoči voči sme sa kukali na seba.. Približoval sa ale...

Bohužial ten krasny okamih nam prekazil zvonček.. Odtiahol sa a spolu sme sa ponahlali do triedy..
Naštastie sme zmeškali len tri minuty a naš triedny nam to odpustil..

Škola nam skončila.. Domov som sa ponahlala a s chalanmi som nešla ..
Rychlo som sa prezliekla do čiernych šiat a utekala aj s živymi ružami na cintorin..

Pri pohlade na hrob, som zvednute ruže vytiahla z vazy a vložila don nove tri ruže .. Vždy žive..

S plačom som o dve hodiny prišla domov..
Bohužial otec bol v praci.. Tak som mala čas sa umyt a ist spat..

Dalšia čast  hotova dufam že sa pači

Ruža rastie zo zeme 🥀. ✔️Where stories live. Discover now