Choď do riti, Noah!

>9<

Môj plán pomaly vychádzal.

Krok prvý: ukázať Sindy, že pravá zábava nemusí byť vždy podľa pravidiel ✓

Krok druhý: získať si vlastnú skupinu [zatiaľ nesplnené]

Krok tretí: ponížiť Noaha [zatiaľ nesplnené]

Povzdychla som si. Na tejto škole si nájsť kamarátky určite ľahké nebude, no hlavne také, ktoré nebudú fanúšičky Noaha a Nicka.

Takže, zapla som môj ultra mega zrak a skenovala jedáleň, hľadajúc nejakú osamelú dušu môjho ,,vkusu".

Pomaly som to vzdávala, keď som v rohu v tieni uvidela dievča. Emo dievča.

Od radosti som poskočila, na čo sa na mňa Sindy ktorá stála vedľa mňa čudne zapozerala.

,,Hm, vidíš to dievča úplne v rohu? Tak za ňou si ideme sadnúť." Keď som vykročila za ňou, Sindy ma prekvapene nasledovala.

Dievča, za ktorým sme išli malo dlhé čierne vlasy, a v nose piercing. Pohľad neprítomne upieralo do školskej polievky, no pery boli aj napriek tomu skrútené do menšieho úsmevu.  Nechápem, ako sa niekto dokáže usmievať na obed... To ja by som nikdy nedokázala.

Na sebe mala iba tmavé oblečenie, bola presný opak Sindy. Zatiaľ čo Sindinine vlasy sa na chrbte jemne vlnili, dievča ich malo dokonalo rovné. Sindy mala modré oči plné lásky, nevinnosti a dobroty, zatiaľ čo dievča v nich malo temnotu. A práve preto som chcela ísť práve za ňou. Ukázať jej, že svet nie je len temný, tak ako ho vidí ona.

Sedela u stolu pre najmenej desiatich, no aj tak boji všetky stoličky prázdne. Teda až doteraz.

Skoro úplne naraz sme so Sindy odsunuli stoličky a každá si sadla z opačnej strany.

Neznáma na nás otrávene pozrela, no hneď na to zasa pozrela do polievky a ignorovala nás.

Tak veľmi mi niekoho pripomínala.

Napríklad mňa.

,,Ako sa voláš?" Ticho. To je to, čím nám odpovedala.

Nechcela som sa jej vtierať, a tak som ju nechala na pokoji aby som si ju nepohnevala, to je to posledné, čo chcem.

Tajne som cez očný kontakt naznačila Sindy, nech je ticho. Ako som poznala seba, keby sa má niekto stále niečo vypytoval, len by ma to nahnevalo.

A tak sme 10 minút v tichosti obedovali. Až kým okolo nás neprešiel cudzí chalan so svojím kamarátom. Samozrejme by som ich normálne ignorovala, lenže to by museli nechať na pokoji to dievča. A ešte k tomu, keď jej povedali, či si našla Trapka ďalšie trapky, došla mi trpezlivosť.

Vstala som od stola, narovnala sa a nevraživo pozrela na dvoch chalanov.

Jedným plynulým pohybom nohy som obidvoch potkla a oni sa zrúbali na zem.

,,Tak čo, debilko, nejaké ďalšie trápne poznámky? A to platí pre všetkých-"
To už som kričala na celú jedáleň. Nech všetci vedia, na koho si môžu dovoliť a na koho nie.

,,-ak sa niekto opováži čokoľvek škaredé povedať týmto dvom, nech si ma nepraje."

Dvaja chalani sa z jedálne pratali čo najrýchlejšie ako mohli a ja som si nahnevane sadla naspäť.

,,Ďakujem. Som Faith."
Prvýkrát za celú dobu na nás prehovorila a dokonca sa na nás usmiala.

,,Ja som Sindy a toto je London. Vieš, s London sa nepoznáme dlho, no začalo to takto..." Sindy použila svoje rečníčske schopnosti a verím, že Faith zamestná na veľmi dlhú dobu.

Mne myseľ zamestnávala ťažká úloha- vymyslieť bar, kam dnes večer vezmem Sindy a Faith.

Hodila som to však za hlavu a pridala sa do rozhovoru.

Počas nasledujúcich 15 minút som sa dozvedela veľa zaujímavých vecí:
1. Faith má 17 rokov, tým pádom je o rok mladšia ako my a je v nižšom ročníku
2. Jej rodičia sú rozvedení a ona žije s alkoholickou matkou
3. je vegetariánka

Keď sme dojedli obed alebo skôr keď sme sa dorozprávali, sme vstali a mierili k okienku, kde sa odovzdáva jedlo.

Keďže som bola zarozprávaná, ani som si nevšimla že ideme okolo stola kde sedí Noah. Všimla som si to až vtedy, keď ma potkol.

Zabalancovala som vo vzduchu, no nejakým zázrakom som to ustála. Keď som však na jeho perách uvidela úsmev, konečne mi došlo že to urobil naschvál.

,,Nejaká si grambľavá Brownová, nie?"

"Omylom" som teda naňho vyliala skoro celú moju hnusnú polievku.

,,Nejaký si ty grambľavý Noah, nie? Možno by si sa mal ísť prezliecť na WC... Alebo sa chceš prezliecť tu pred všetkými?" Posmešne som sa naňho pozrela. Nemá si začínať so mnou, vypomstí sa mu to...

Zrazu však nadvihol obočie, akoby sa pýtal ,,Vážne?" a hneď na to urobil blbosť. Poriadnu.

Pred celou jedálňou si dal dole tričko.

,,Takto si to predsa chcela, London, nie? Viem že máš hroznú potrebu ma vidieť bez trička ale mohla si si to nechať do súkromia a nie dávať to najavo všetkým na škole." To nemyslí vážne! On si dal dole tričko, aj keď sa naňho pozerá celá jedáleň? Aj keď myslím, že mu nevadí ako nad ním všetky baby slintajú.

,,Myslíš toto? To čo máš na bruchu sa ani tehličkami nazvať nedá. Aj ja mám vypracovanejšie brucho ako ty."  Hmm...kebyže to je pravda. Moje brucho je síce celkom ploché no nie je tam ani náznak po tehličkách.

,, Vážne? Tak si posluš! Siahni mi na tehličky a presveč sa, že tam tehličky naozaj sú." Rukou si prehrabol husté čierne vlasy a uškrnul sa na mňa.

Ako vždy.

Keď mi došlo, čo po mne chce, skoro som vybuchla.

,,Nebudem ti osahávať brucho!" Zamračila som sa naňho. Teda, nie že by tam tehličky nemal ale veď vážne mu nebudem v jedálni pred celou školou ohmatávať tehličky!

,,Bojíš sa že sa pri tom roztopíš? Alebo že sa na mňa hneď teraz vrhneš?"

To už mi došla trpezlivosť a položila som dlaň na jeho brucho.

Skoro 1000 slov, tak dúfam že ste spokojní 😊🖤. Aký názor máte na Faith a vegetariánstvo?

Deniska 🖤❄️🦄