"... nás viacerí informovali, že sa po meste rozšírili prejavy vandalizmu. Očití svedkovia predminulú noc zachytili na svoje telefóny očividne psychicky labilného človeka. Jedná sa o muža dvadsať až dvadsaťpäť rokov, asi stosedemdesiat centimetrov, so sivými polodlhými vlasmi a potetovanou tvárou, farba očí neznáma. Taktiež sa nám zopár ľudí zdôverilo, že toho istého človeka zahliadli nedávno pri dvadsiatej ôsmej v časti Yoshikuni Tokyo district 4, kde sa na druhý deň našlo ťažko poškodené pouličné osvetlenie. Keby ste túto osobu zahliadli, žiadame vás, aby ste okamžite informovali políciu na najbližšej stanici. O ďalšom priebehu vás bud..."
Karan vypne rádio a podráždene na mňa zagáni.
Tvárim sa, že si ho nevšímam, ale obaja vieme, že čím dlhšie na mňa bude hľadieť, s tým väčšou pravdepodobnosťou mu všetko vyklopím.
"Seneca. Prečo."
Skúsmo naň mrknem jedným okom, aby som si bol istý, že mi už nič nehrozí. Ale Karan je iba vyčerpaný.
Aby nie. Až pridobre si uvedomujem, že mu spôsobujem naozaj celkom žihľavku, lebo práve tu sa teraz nachádzam, s ním, jeho najbližší spolupracovník, a kedykoľvek môže dôjsť aj na neho.
"Vyriešim to. Pohode. Týpci, čo sem chodia, ma aj tak nespoznajú. Ale tá trieda by mohla byť celkom problém," zamyslím sa, no onedlho nad tým iba mávnem rukou. Tí ani nevedia, kde je zvyšok sveta.
"Nuž, chalane, zavaril si si. Riadne. Najradšej by som ti povedal, aby si sa nevracal, kým nebudeš čistý, ale to si musíš sám vybaviť."
"Cool."
A prv, mež mi príde zákazník, celý incident zostane zahrabaný pod kobercom mojich myšlienok a konšpirácií, ako sa z tohto vyvlečiem.
YOU ARE READING
the vanishing point.
RandomEleven remembered But no one forgave. One of them found death Only ten remained. Almost losing head But just nine stayed brave One became its slave Eight were not misled. Seven deadly sins Bringing out justice All of those knew the trick The hell th...
