Showbiz veľa ľudí, povedzme, právom, odsudzuje. Bohužiaľ, aj slovo veľa môže znamenať menšinu.
V krajinách východne i západne ďaleko od mojej vlasti žijú ľudia, ktorí nežijú pre nič, iba preň.
Krátko potom, ako som strávil pár nocí nezmyselným hádzaním si kúsku kovu, ktorý bol ustanovený cenným nejakými západniarskymi zlodejmi, ozval sa vo mne prirodzený pud vyvolaný hyperaktivitou a nízkou angažovanosťou v kolektíve, preto, neschopný zostať na jednom mieste viac ako bys' eurkom dohodil, navštívil som môjho dodávateľa.
Janek žije na opačnej strane mesta, no na moje šťastie a výhodu lokácie by som si aj vypil, lebo v tejto krajine má aj kapitál rozsah iba pár zastávok električky.
"Janku, dneska čo letí?"
A keďže Janek vie, že ma trendy zaujímajú asi tak ako futbalové výsledky, vymenuje mi z dlane všetky lety, ktoré ešte stihnem.
"Nemôžem ťa dotovať naveky. Už si nájdi robotu. Ak sa mi to nevráti, si na tom zle."
Pozdvihnem obočie. "Tvoji ľudia nechávajú prechádzať čiernych pasažierov na letisku za dedinou. Odporúčam ti preveriť si to skôr, ako to spraví niekto iný."
Janek zbledne a ja, pozorne študujúc kus papiera , odchádzam z mužovho bytu, odpustené mi je väčšmi než hriešnikovi po spovedi.
Južná Kórea? Znie dobre. Dúfam, že nie lepšie, ako sa v nej budem naozaj cítiť.
YOU ARE READING
the vanishing point.
RandomEleven remembered But no one forgave. One of them found death Only ten remained. Almost losing head But just nine stayed brave One became its slave Eight were not misled. Seven deadly sins Bringing out justice All of those knew the trick The hell th...
