Patril som do tej skupiny,
bol som súčasťou našej rodiny,
ale lož ma od nich vzdialili,
keď mi mama a otec klamali.
Sami mi vždy hovorili,
že má naveky milujú,
pri tom mi stále klamali,
oni ma doteraz, len ľutujú.
Stále ma brali ako chybu,
ja že moje časy ešte len prídu,
ja že chyby navždy ta budú,
veril som v rozprávku blbú.
Bol som naivný a blbý,
Preto som si dal sľuby,
bol som dlho klamaný,
bol som nimi sklamaný.
Myslel som si, že som ich idol,
ale zistil, že som len debil,
nemali ma radi, aspoň tak ako som si myslel,
Preto som radšej od nich z domu odišiel.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
