Rozmýšľam, že či sa mám toho všetkého vzdať,
rozmýšľam, že či si nemám ísť za svojím a na všetko ,na všetkých srať,
rozmýšľam, že či sa mám odpojiť a ísť si sám, lenže ja správne rozhodnutie nepoznám a preto tu ostávam bývať.
Je pravda, že to všetko čo bolo , sa za jeden deň nezmenilo, nemôžem to nechať a svojou cestou ísť, keď neviem čo má prísť, nechcem spraviť risk aby som nespravil veľa chýb.
Život je ako kolotoč, raz dole a raz dole,raz ako horúci prameň raz ako chladný kameň.
Život je ako kolotoč, raz dole a raz hore, raz ako jemný vánok inokedy ako buracajúce sa more.
Nezabudol som iba neviem, to pochopiť, ako sa naše názory mohli takto ľahko zmeniť.
Stále si opakujem, že krv není voda, že keď spravím chybu nastane pád, ktorý má môže položiť na chrbát a s tepla domova ostane, len chlad.
Už aj tak málo verím a určite sa prv než budem mať šediny sa na prach a kostí zmením.
Neverím, že som taký ako hovoria iný, agresívny a zlý, lenže nemám byť na koho milý, keď sa my všetcia v ťažkej chvíli chrbtom obrátili.
Chlad a strach, beznádej jedna je to tá moja jediná silná strana.
Vraví sa tiež, že aj vrane k vrane sada, rovného si hľadá, lenže čo ak je mi lepšie s tými zlými ako s falošnými a dobrými.
Pred tebou tak, tak lenže, keď sa otočíš, hneď ťa začnú za chrbtom ohovárať.
Nejedná krát kameňe do srdca hodené,
nejeden krát drevo pod kolená vrazené.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...
