Chápeš, že už aj to málo čo bolo sa stratilo,
a preto to v tebe ak bolo niečo v súlade so mnou dobre sa roztopilo.A preto vo mne sa to pozitívne stratilo a na prach a starú knihu obrátilo.
Preto ja som stály stratený,
pretože bez teba som zjazvený.Bez teba to málo čo zostalo
sa schovať do šuflíkov muselo.Láska to slovo ktoré je už tak dlho o do mňa vzdialené,
že chlad a strach sú vlastností,ktoré sú nimi nahradené.Všetky spomienky stratené,
všetky myšlienky do tejto zbierky poézie vrazené.Zrada boli veľa, ale zrada od človeka pre mňa blízkeho je ako strela z žeraveho dela.
Vietor sa cez tie ruiny priateľstva vrazí,
tisíc krát mi nožík do srdca vrazí.Krv sa v tele zrazí a v duši nastanú ľadové chlady a dlhé mrazi.
Prieteľstvo za šťastnú prítomnosť s chlapcom sú vymenené,
moje pocity sú na dne mora uväznené.Preto to dávam do týchto slov a písmen,
pretože je to ľahšie ako si stále v hlave premietať zlý sen.Tá realita je tak chladná,
že moja duša je prázdna.Už nie teplo ale zima.
Už nie svetlo ale tma.
Není to tak ako predtým,
nemôžem s tou zmenou žiť,
nemám sa o to podeliť s kým.
nechcem v tej tém stále biť,
nechcem stále sa v nej potápať a blúdiť.Prečo to nechápeš a nemôže to zostať tak ako predtým?
Bolesť nastala a bere si čo chce
a hádže to do studenej pece.Myseľ brázdi po roklinách,
chce s ňou tráviť čas v hodinách.Srdce krváca ako Ježišov kríž,
nevie sa dostať s tých kríz.Duša rozpolena na dve polovice,
je to ako dve proti ľahle holubice,
jedna strana je svetlá,
druhá strana je však mŕtva a kleslá.Tak mi pomôž má dostať z toho,
pretože ja už neviem nájsť pokoj od toho.Stále ma to prebúdza,
a ide po mne ako po železi hrdza.
YOU ARE READING
POCITY V BÁSŇACH
PoetryKam zmizli tie sladké reči ? Kam zmizli tie príbehy z knihy, kde dobro svedčí? Prečo to není ako v rozprávke , kde všetko zlo je pominuteľné a krátke? Prečo tá realita je tak živá a zároveň i mŕtva ? Prečo ten pravý svet je taký bolestivý ? Prečo to...