Slzy sa kotúľajú
po smutnej tvári.
Po šťastnej chvíli volajú,
ktorá sa už nevráti.
Padajú ako vodopád,
dlhý tisíce míľ.
Dievča, ktoré mal niekto rád,
pred chvíľou ju opustil.
Teraz tíško v kúte sedí,
hlavu v spomienkach zaborenú má.
Pekná spomienka jej hlavou preletí,
kde vidí jeho nežnú tvár.
Keď si spomenie na neho
tlačia sa jej slzy do očí,
veď nebolo to až tak dávno
čo mu stála v náruči.
Bola to len domnienka.
Teraz nesmierne ju bolí,
každá spomienka,
ktorú spolu boli.
Myslí na neho srdcom svojím,
na chvíle prekrásne,
ktoré nikdy už nevráti
a sama zostane.
YOU ARE READING
POETRY for depresive TIME
PoetryBolesť a strach, taží srdce tvoje. Pre lásku nezískanú rozpútava boje. Duša a srdce v jedno idú. Ľudia z nej o rozum prídu. Stiahne si k sebe tvoju dušu. Použije na ňu kušu. Trafí presne tam kam musí, tvoju lásku zahrdusí.
