Apač

Život bohatých ľudí...

Život bohatých ľudí je niekedy celkom nudný a smutný. Aj keď mám plné bankové účty, nádherný dom, jachtu, apartmán pri mori a luxusné auta, niečo mi predsa len chýba.
Láska.
Práva, nefalšovaná, láska plná nehy, objatí, milovania, flirtu, nežnosti. Presne takáto láska chýba v mojom vzťahu, manželstve.
Môj manžel Erich je úspešný muž. 90% nášho bohatstva je vďaka jeho úsiliu a sile jeho snahy.
Tých zvyšných 10% je nemalé množstvo aktívnych firiem, ktoré mu zanechal jeho otec.
Erich je typický kancelársky tip človeka. Je rad obklopený spoločnosťou na vysokej úrovni. Jeho spôsob zábavy sú večierky a meetingy s nechutne drahou whisky v ruke.
Nie, neopija sa, vie kedy má dosť.
Je taký, taký slušniak, inteligent, ktorý asi v živote nemal na sebe tepláky, jeho domáci ubor je oblek s košeľou a kravatou.
Má husté čierne vždy elegantne ostrihané a nastajlované vlasy, vždy je hladko oholený. Má hebké dlane, ktoré v živote manuálne nepracovali.
Erich je naozaj kapacita, to sa mu musí uznať, lenže, jeho luxusný bohatý a prepychový život vždy priťahuje ženy.

S Erichom sme sa zoznámili na univerzite. On bol v predposlednom ročníku a ja som akurát bola v prvom semestri.
Keď som sa s ním zoznámila, bol taký tichý slušniak, taký kľudný. Neopijal sa, nefajčil, nedrogoval. Bol cieľavedomý a šiel si za svojim cieľom plnou parou. Veľmi sa mi páčil.
Po pol roku kamarátstva s Erichom sme sa dali dokopy.
Erich má brával na rôzne stretnutia, nakoľko Erichov otec Ericha plne zaúčal vedeniu niekoľkých jeho firiem, ktoré neskôr aj Erich zdedil.
Všetky spolužiačky mi závideli môj krásny harmonicky vzťah.
Áno, uvedomovala som si, že Erich je riadne bohatý, no vtedy som nevedela, čo obnáša byť manželkou bohatého muža.
V deň mojich promócii má Erich požiadal o ruku a ja som súhlasila. Milovala som ho.
Naša svadba bola veľkolepá, novinármi označovaná ako svadba roka.
Boli sme dokonalí, krásni, reprezentatívni, mladý manželský pár.
Hneď po príchode zo svadobnej cesty sme začali pracovať na realizácii stavby našej krásnej romantickej vily. Erich totižto podedil pozemky okolo jazera, a tak sme sa rozhodli postaviť si hniezdočko lásky práve tam.
Aj keď Erich trávil veľa času v meste a ja som bola väčšinou doma sama. Sama s ochrankou a služobníctvom.
Po skončení školy som sa venovala charite na plný úväzok. Napĺňalo má to.
Ale ako už 29 ročnej mi stále niečo chýbalo.
Dieťatko.
Erich stále vravel, že na dieťa je času dosť, ale moje biologické hodiny bili na poplach.
Roky plynuli a ja... som si kupila psa, kupila nové auto, nakupovala a nakupovala. Kabelky, topánky, darčeky kamoškam k narodeninám...
Tu taká dovolenka, tu zas exotika, tu s kamoskou do zahraničia... ale aj tak to nebolo dostatočne zadosťučinenie.
Užívala som si peniaze a Erich mi vždy doprial a stále poslal na inú cestu, dovolenku, wellness, hory... nikdy však nešiel so mnou.