Apač

Totálne ticho náhle...

Totálne ticho náhle prerušilo kikirikanie kohúta. Počula som kroky. Včera som bola taká unavená, že až dnes si uvedomujem, že som riadne nahlavu.
Ocitla som v zabudnutom svete, kúpila dom na spadnutie, prenocovala v dome neznámeho muža.
Čo ak je to násilník, vrah... kde má vlastne ženu, rodinu? Býva tu sám? Určite svoju ženu zabil a zakopal niekde na pozemku.
Rozhliadla som sa okolo seba.
Izba bola skromne, ale zato vkusne zariadená. Čo som to spravila? Chytila som sa za hlavu a prehrabla si vlasy.
Vyčítala som asi snaď všetko.

Vstala som a prišla do kuchyne.
Chris: "kávu?"
Katy: "dobre ráno. Latte poprosím."
Chris: "mám len obyčajnú" odpovedal a riadne sa pri tom smial.
Katy: "v tom prípade radšej čaj"
Chris zalial kávu a čaj. Na stole už krásne rozvoniavala praženica a smažená slanina a biely chlieb. Neohrňala som nosom. Ponúkla som sa kalorickej dobroty.
Chris: "tak aký máte dnes program? "
Ach, som uťahaná, nevyspatá. Bodla by masáž. Včera som makala ako fredka. Ťažká manuálna práca nie je nič pre jemné ručičky maliarky. A do toho všetkého sa mi zlomil necht, a viete si predstaviť tu bolesť, keď sa zlomí gellač. Vlastne som od skončenia práva nijako zvlášť extra nemakala.
Katy: "dnes? Hm... nájdem si asi nejakého dobrého architekta."

Pri pohľade na moju "novú" starú chalúpku sa mi rozum pozastavil. Tak nič, opravím to tu a predám.
Aj dnes prišli chlapi vypomôcť. Sú to slušní páni na dôchodku, ale zato robota im ide ako po masle. Vidieť, že sa vyznajú.
To by chcelo asi nejakého šikovne remeselníka alebo aj viacerych... zopár firiem a nejakého architekta s dobrým vkusom. Teda ja som mala naozaj dobrý vkus. Potrebovala som však niekoho, kto by všetko zariadil a nakúpil, poskladal a nasťahoval. Ale najprv trebalo remeselníka.
Veci sa pohli poriadne vpred, keď mi miestny pán odporučil nejakého známeho.
Už sa menila strešná krytina, komín, okna, dvere, posilňovali sa základy. Iná firma upravovala pozemok, opravovala plot a....
zrazu sa mala chalupka na spadnutie začala meniť na krásnu útulnú oddychovú chalupu.
Rozvody, elektriny a vody, kozub, stierky, podlahy,kuchyňa, kúpeľňa....
Tri mesiace tvrdej prace...desiatky robotníkov.
Po troch mesiacoch som prišla skontrolovať dielo môjho architekta. Ostala som v nemom úžase. Trebalo už len vybrať farbu fasády.
No zamilovala som sa. Zamilovala som do ticha, do kľudu dedinského života.
Otvorila som kufor svojho jaguara, dnes som sa už pripravila a v kufri mala okrem iného aj pohodlnú obuv. Z kufra som vytiahla dosky, a uhlík.
Toto som musela. Musela som zvečniť tu nádhernú prírodu a chalupu uprostred. Škoda, že skica nemôže zachytiť vôňu prírody a spev vtákov.
Dielo ešte nebolo dokončené a už som mala naňho kupca.
Deň sa pomaly končil. Ešte podoťahovať a vytieňovať. Nádhera.
Chris: "zdravím suseda, tak ste sa tu konečne zjavili? OOO, nádherne, vy maľujete?"
Pristavil sa Chris, ktorý išiel okolo.
Katy: "Dobrý večer, áno prišla som skontrolovať, kým to tu predám."
Chris: "chcete to tu predať?, a ja, že sa tu usadíte."
Katy: "to nie... haha, čo by som tu robila"
Vonku sa rýchlo začalo stmievať, obloha sa zatiahla a začalo pršať. Urýchlene som balila veci, dosky a schovala všetko náčinie do kufra. Chris mi ochotne pomáhal.
Cela som premočená. Sakra, a to som si myslela, že sa dnes nezdržím.
Chris: "idete na čaj?"
Katy: "mala by som vyraziť, kým prídem domov, bude už noc."
Chris: "poďte, ste cela premočená, požičiam Vám aspoň suchú košeľu"
Katy: "alebo poďte vy na kolaudáciu, síce v kuchyni ešte netečie voda, ale...."
Chris:"nedajte sa prosiť, ešte chvíľu na tom daždi a ochoriete..."
Viac menej som nechcela, ale bola som už vážne premočená.

Chris: "nech sa páči, poďte ďalej, urobím oheň."
Vošla som do kuchyne, a ako doma som zapla kanvicu a uvarila čaj.
Chris mi doniesol košeľu, voňavú svetlomodrú košeľu, síce mi bola hodne hodne veľká, ale hlavne nech splní účel.
Vošla som do kúpeľne a vyzliekla si mokrú blúzku a nohavice. Košeľa bola natoľko veľká, že som si podohla rukávy a do pasu zapla opasok z nohavíc. Vyzerala som ako keby som mala na sebe šaty a nie pánsku košeľu.
Vyšla som z kúpeľne. V kozube už praskal oheň, keď má zbadal Chris. Pozrel sa na mňa, a nechal na mne svoj pohľad.
Chris: "páni, vyzeráte perfektne."
Jemne som sa pousmiala, no bolo mi chladno. Preplietla som si ruky, aby som zakrýla fakt, že som na nemala oblečenú podprsenku a pošuchala si ramena.
Chris: "poďte bližšie ku kozubu. Hneď vam bude teplejšie. Tuna, tu je váš čaj."
Chris podišiel bližšie a podáva mi hrnček s čajom. Sadla som si na hovädziu kožu čo najbližšie ku kozubu. Chris si prisadol v diskretnej vzdialenosti. Po hodnej chvíľke ticha sa spýtal:
Chris: "prečo to tu chcete predať?"
Katy:" ak mám pravdu povedať, nechcela som to ani len kúpiť, no keď už sa tak stalo... áno, je tu kľud, božský kľud, ticho, je tu naozaj nádherne. Ale, neviem, čo by som tu robila."
Chris: "nechápem. Tak väčšinou, keď si človek niečo kupuje, tak s tým má nejaký úmysel."
Rozosmiala som sa.
Katy: "...tom prípade som výnimka. Dosť bolo už o mne. Čo vy? Čo ste? Kto ste? Rodina? Záľuby?"
Chrisovi spočiatku veľmi do reči nebolo. Napokon sa však rozhovoril. Chris je robotník, pracujúci na stavbách, samoživiteľ, manuálne pracujúci človek. Na tému rodina spočiatku otáľal, no nakoniec len skromne povedal.
Chris: "bol som ženatý. No manželka bola karieristka. Ja som chcel rodinu, deti. Napokon odišla do mesta a rozviedli sme sa."
Po chvíli len mlčky vstal a priložil polienko do krbu. Bola to preňho ťažká téma. Z jeho pohľadu bolo cítiť bolesť, zranenie. Nepýtala som sa viac.
Katy: "fuf, už je veľa hodín, mala by som už ísť." Čas presedený na hovädzej koži letel neúprosne rýchlo.
Chris: "ostaňte do rana. Naozaj. Kde chcete teraz cestovať, a ešte v tej búrke."
Katy: "no, až tak ďaleko to zas nemám. Nezabudli ste? Minútku odtiaľto, cez plot ani toľko."
Chris: "no v hosťovskej je teplo a mäkká posteľ, to u vás ešte nemáte. S kľudom prenocujme. Nedajte sa prosiť."
Katy: "hm... ja vás normálne zneužívam. Na nocľahy. Mali by ste si stanoviť cenník za použitie hosťovskej izby."
Chris: "to je vporiadku.... suseda. Môžem vam ponúknuť niečo na zahriatie? Víno alebo tvrdšiu domácu?"
Katy: "ja nepijem."
Chris: "nepijete, zdravo sa stravujete. Máte nejakú zlú stránku?"
Katy: " nepijem, pretože som pred pár mesiacmi prepadla alkoholu a musela sa liečiť."
Chris: "okej. Alkohol je tabu. Tak čaj, alebo kozie mlieko, urobím vam kakauko?"
Rozosmiala som sa, že kakauko, no to som už dávno dávno nepila. Naposledy v detstve, keď som bývala ešte u rodičov.
Chris: "a čo vaše manželstvo. Ako to, že ste tu sama. Viem, že ste vydatá, vidím vašu obrúčku."
Katy: "neviem, či chcete počúvať príbeh môjho skrachovaného manželstva"
Nechcem si pred Chrisom vylievať svoje srdce. Katy: "nie som rozvedená. Erich si vzhľadom k svojmu postaveniu nemôže dovoliť rozvod.
A viete čo, na toto potrebujem to sľúbené víno. Akú máme ponuku? Ružové? Polosladké? Suché?"
Chris: "ste si istá, že môžete?"
Chris vstal a po chvíli sa vrátil s fľašou a pohármi.
Katy: "prepáčte, môžem?"
Vzala som Chrisovi fľašu z ruky a odpila si z fľaše. Chris sa pripojil taktiež si odpil z fľaše.
Chris: "milujete ho? Vášho muža. Milujete ho?"
Katy: "a vy vašu exmanželku? Milujete ju?"
Chris: "pýtal som sa prvý"
Katy: "ublížil mi. Vpodstate už asi ani nie."
Chris si znovu odpil z fľaše.
Katy: "tak kúsok môjho srdca ho ešte teoreticky miluje, avšak, odcudzili sme sa, a Erich, on... má stále nejakú novú známosť a ja, ja už toto.
Toto už nezvládam.
Ale to tu...je tu nádherne." Povedala som po chvíli.
Chris: "áno, to je. Síce ďaleko od mesta, no kto tu nechce, nebýva. Kto tu chce, býva. Viete.
Ako dlho maľujete? Vaša maľba je nádherná."
Katy: "vpodstate od detstva, no pár rokov som štetec v ruke nedržala."
Chris: "vážne ste šikovná, ja veľmi niesom odborník, ale z laického pohľadu som krajšiu maľbu nevidel"

Rozplakala som sa. Chris nevedel prečo.
Chris: "ste vporiadku?"
Chris podišiel bližšie.
Katy: "prepáčte, áno som. Prepáčte. Ospravedlňujem sa vam. Toto sa mi nestáva." Snažila som sa dal rýchlo dokopy.
Katy: "to bude asi z toho vina. Prepáčte."
Chris len mlčky hľadel na mňa, nevediac, čo sa deje. Priblížil sa ku mne a objal má.
Chris: "Nebojte, bude dobre. Uvidíte.
Veď, pár dni ostatne. Trochu vyvetrate hlavu. Užite si svoj nový domov, a možno sa rozhodnete a nepredáte to tu. Bola by to škoda. Bola by škoda prísť o takú krásnu susedu." Veľmi opatrne dodal.
Rozosmialo má to.
Pozrela som sa na Chrisa. Chrisovi do oči a on mi zotrel slzu z môjho lica. Sklopila som zrak a odtiahla sa.
Katy:"no uvidíme. Najvyšší čas ísť spať. Dobrú noc."
Vstala som a odišla do hosťovskej izby. Nemohla som však spať. Nemohla som.
Stále som myslela na Chrisa. Z jeho objatia sa mi rozbúchalo srdce. Už dlho, dlho má nikto neobjal.