Dievča nočnej oblohy

*1*

Krásna nedeľná noc.

Sedela som na svojej lavičke v parku, blízko pri dome.

Vonku bolo príjemne ale aj tak som na sebe mala deku a vychutnávala som si vanilkovú zmrzlinu.

A nie. Nikto ma nevidí. Je už po pol noci.Každý už spí.

Bývam v slušnej štvrti kde, keď je niekto iný ako väčšina tak je divný.

Po dojedení mojej zmrzlinky som sa ešte takú pol hodinku pozerala na tie malé svetielka na nebi.

Deku som hodila do môjho takzvaného ,,nočného batoha" a prázdny kelímok od zmraliny som vyhodila do plastov a išla som domov.

Mojím zadným oknom som sa vplížila do izby.

Bolo otvorené keďže som tadiaľ aj vyšla.

Izbu mám na prízemí tak to nebol problém.

Nikto o mojich nočných výletoch nevie.

Alebo aspoň dúfam.

Potichu som vyšla z izby a ticho ako myška som sa doplazila do kúpeľne.

Bolo už pol druhej. Voda už bola studená.

Umývala som sa najrýchlejšie ako sa len dalo a v hlave som prosíkala aby nikto nepotreboval ísť do kúpeľne.

Na nešťastie mi zrazu niekto zaklopal na dvere.V hlave som si zanadávala.
Bol to môj ocko.

Keďže som už bola zo sprchy von tak som otvorila a najmilšie ako sa dalo som sa usmiala.

„Luna,.. prečo nespíš?", unaveným hlasom mi povedal ocko.

„Hmm... prepáč pozerala som sa na film a trošku som sa prizabudla", povedala som prvé čo ma napadlo.

Ocko len kývol hlavou a ja som vyšla von.Jedno šťastie som predsa len mala. A to to, že to nebola mamka.

Tá je prísnejšia a hneď by mi dala nejaký trest.

Napríklad minule som musela 50x napísať, že budem umytá do desiatej. Ako keby som bola malé dieťa.

V izbe som sa obliekla do pohodlného pyžama a skočila som do postele.

Bol spln takže som si vytiahla žalúzie.
Niekto by povedal, že aká je to logika keď si ešte vytiahnem žalúzie keď je spln ale ja to mám naopak.

Vyťahujem žalúzie keď je spln, a keď je búrka si ešte k tomu aj otvorím okno na vetračku aby som počula hromy a videla blesky.
Je to pre mňa ako také divadlo na oblohe.

Predtým ako som prišla na to, že najľahšie zaspávam pri vytiahnutých žalúziach, alebo keď prší tak sa mi zaspávalo naozaj ťažko.No nič.V mesiacom osvetlenej izby som zaspala.

Ráno som sa zobudila na zvuk budíka.

Išla som do kúpeľne a urobila som si rannú hygienu.

Potom som sa obliekla do čierno-bieleho pruhovaného trička a k tomu riflové kraťasy.

Nie som ranné vtáča tak keď mi niekto z rodiny pozdravil dobré ráno tak som len prikývla.

Cez týždeň na raňajky nič nejem lebo potom by som nestíhala.

Nastúpila som do autobusu a tam ma už čakala Kim.

‚‚Ahooj'', s úsmevom ma privítala.

,,Ahoj. No čo, ako ide život?", moja klasická otázka.

,,V pohode'' popritom mávla rukou.

Ok, ona sa často usmieva ale teraz bola až podozrivo usmievavá.

,,Na to, že iba v pohode sa až priveľmi usmievaš''

,,Je to na mne až tak vidieť?''

Kývla som hlavou na znak súhlasu.

,,No tak ten chlapec...'', pri jej výraze a slove chlapec sa už aj mne začali dvíhať kútiky úst ,,o ktorom som ti hovorila som včera bola vonku''.

,,Á... ''

,,Á... on ma pozval na rande''

Začali sme pišťať ako malé deti.

,,Ooo konečne sa ťa spýtal''

,,Čo myslíš tým konečne?"

,,Veď už dlhšiu chvíľu chodíte často von a tak na mňa nemáš čas" zahľadela som sa na ňu takým tým smutným puppyfaceom ,,a určite si po nociach píšete a tak už bolo na čase"

,,To s tým, že na mňa nemáš čas ti vynahradím. A myslíš, že by som mala ísť?''

,,Hej.. jasné.. určite. Ale potom mi povieš podrobnosti!'' povedala som jej s vážnou tvárou a vztýčeným ukazovákom.

,,Áno, pane!'' keď to povedala, tak si vystretu dlaň dala k čelu ako nejaký vojak a obe sme sa zasmiali.

,,A na kedy?'' opýtala som sa jej.

,,V sobotu. Chce mi niečo ukázať''

,,Héj?'' pozrela som sa na ňu s takým tým šibalským výrazom

,,Nooo hej... tak mi to povedal. Ahá jaj už viem na čo narážaš. No tak uvidím'' a zase sme sa obe zasmiali.

V autobuse som si prečítala notifikácie zo včera medzi nimi bolo aj jedno zo školy.
Suplovanie: matematika ->triednická hodina (oznámenie, výmenný pobyt)

________________________
Pokračovanie nabudúce.
**********************