Dievča nočnej oblohy

*23*

Zobudila som sa na malé šteklenie na nose. Aaron mi dával božteky.

,,Dobre ránko princezná" počula som kým som mala ešte zatvorené oči.

,,Čo tu robíš?" zahundrala som a hodila si perinu cez hlavu.

,,Všetci sú zase v jazere tak som prišiel ku tebe."

,,Úžasné teraz ma nechaj spať"

,,Okej" zdvihol perinu a vošiel ku mne.

,,Čo robíš?"

,,Nič"

,,Aha okej"

Nadychla som sa a dodala: ,,Čakám kým nás niekto prichytí a Kim sa prestane so mnou kamarátit lebo si bude myslieť, že som si s tebou začala aj keď som vedela, že sa jej páčiš a ja prídem o najlepšiu kamošku," zamyslela som sa, ,, Keď som si to tak povedala tak som uvedomila, že či sa nám oplatí tento náš vzťah. Zahodím dlhodobé kamarátstvo kvôli nejakému vzťahu ktorý nemá budúcnosť"

,,Ako to môžeš povedať"

,,Pozri. Ty sa vrátiš domov a prvé týždne možno mesiace si budeme písať. Ale raz príde deň kedy si nenapíšeme a začneme na seba zabúdať. Každý si bude žiť svoj vlastný život"

,,Alebo dokončíme školu ja prídem ku tebe a budeme žiť spolu šťastne až do smrti" prstom mi prešiel po líci a mňa prekvapil jeho pozitivizmus.

,,Ale my nie sme v rozprávke"

,,Keďže si moja princezná tak od tej rozprávky nemáme ďaleko. Keď sa to Kim dozvie tak jej to vysvetlíš a ona to pochopí."

,,Moja predtucha je realnejšia ale ako myslíš. Máš šťastie lebo teraz nemám silu aby som ťa odtiaľ odkopla."

Silno ma objal a ja som sa cítila a úžasné.
Bohužiaľ som už nemohla zaspať tak sme len tak ležali a potom sme išli von.

**
Dnešný deň bol lepší ako včerajší. Žiadna zlá správa, a tým pádom žiadny záchvat. Proste pokojný sobotňajší deň.

To ze bol lepší som si myslela až do večera.

Po tom čo všetci odišli spať sme ja a Aaron ešte ostali vonku. Tak ako včera.

Poukazovala som mu niektoré súhvezdia a o niektorých som mu aj povedala legendy.

Potom som sa k nemu pritulila.

,,Chcel by som aby táto chvíľa trvala večne"

,,Aj ja"

V tom sme sa pobozkali.

,,Luna?" odtiahla som sa od Aarona a dufala som, že sa mi to iba zdá.

Podľad som premiestnila na to miesto odkiaľ som počula moje meno.
Stala tam Kim.

,,Kimi" postavila som sa a šla smerom k nej.

,,Nie. Počkaj teraz ma chvíľu nechaj tak. Nechcem nič počuť"

,,Ale ja ti to chcem vysvetliť"

,,Teraz nie!" utiekla dnu a ja som tam ostala len tak stáť.

,,Daj jej čas" ozval sa Aaron.

,,Dám ale bude teraz lepšie keď nás zatiaľ už neuvidí spolu. Dobrú noc"

,,OÚ, tak dobre. Dobrú"

Keď som prišla do izby Kate sa ma pýtala čo sa stalo lebo sa zabudila na Kiminu agresívnu chôdzu. Ja som len mávla rukou aby to nechala tak a tak aj urobila.

Kým som zaspala celý čas som rozmýšľala nad tým ako to zajtra čo najlepšie vysvetlím Kim.

***
Akurát vyšlo slnko keď som vstala. Bola som prvá hore. Urobila som si čaj a išla von. Okrem čvirikania vtákov bolo všade ticho.

Dnes ideme domov. Bolo tu dobre ale už mi chýbala moja mäkká posteľ a súkromie.

Obzerala som si okolie keď som si všimla, že ku mne prišla Kim.

,,Ja len ti chcem povedať, že sme skončili" hneď ako to povedala odišla.

Vôbec som nechápala čo sa stalo. Ostala som tam len tak nehybne stáť.

Na chvíľu sa mi do očí začali tlačiť slzy ale zhlboha som sa nadýchla. Nechcela som aby sa ma niekto vypytoval čo sa stalo  keby som začala plakať.

Pobalila som si  všetky veci.

,,Ja pôjdem najbližším autobusom domov vy robte ako chcete." povedala som keď som vychádzala kým oni žiaľ jedli raňajky.

Zobrala som si tašku vonku a čakala som kým bude čas ísť na zastávku.

**
Sadla som si v autobuse a zapozerala som sa von oknom.

,,Čo sa stalo? "

,,Prosím nechaj ma teraz tak"

,,Dobre princezná"

,,Nie je to trochu detinské?"

,,Čo?"

,,To princezná ako keby som mala šesť rokov"

,,A ako ťa mám volať"

,,Luna"

,,Dobre"

Celú cestu sme boli ticho. Najprv som chcela byť sama ale popravde som rada, že za mnou prišiel.

*
Keď som prišla domov tak som sa zababušila a rozplakala som sa. Asi som veľmi citlivá.

S každou slzou som mala pocit, že to mňa odchádza aj také to napätie až som sa nakoniec ukludnila.

________________________
Pokračovanie nabudúce
**********************

Ďakujem vám všetkým za vašu podporu