Dievča nočnej oblohy

*8* /čo tu robíš?/

,, To mi je ľúto" postavila som sa a išla som ju objať.

Do očí sa jej začali hrnúť slzy.

,, Ja-ja som si myslela, že tie ich hádky prejdú. Ale vždy sa to len zhoršovalo. Ja neviem čo budem robiť bez mojej mamky. Len tak nás opustila chápeš. Čo keď už ani mňa nemá rada"

,, Kimi, vieš niekedy sa stávajú aj také veci. Ale ver puto medzi matkou a dcérou sa len tak prerušiť nedá. Určite ťa má rada len už asi nevedela vydržať s tvojim ockom"

Kim na mňa pozrela a videla som, že sa trochu ukludnila.

,, Poď odprevadím ťa domov" Kim sa  postavila a išli sme.

*
,, Nemám pri tebe ostať?" spýtala som sa jej keď sme prišli pred jej dom.

,, Nie potrebujem byť teraz sama ale ďakujem ti, že si ma zobrala dnes von"

,, Kedykoľvek. Keby dačo píš, volaj. Tak pa"

,, Papa"

*
,, Som doma" zakričala som keď som vstúpila dnu.

,, Choď po psa zachviľu príde Hope" mamka hneď na mňa vybehla.

Prišla som do izby a dala havka do krabice a tu som potom dala do obývačky. Napísala som na krabicu pre mamku, Lunu a Hope.

Onedlho prišla Hope.

,, Aha Hope v obývačke je pre nás darček. Dnes je totiž deň žien.

Neváhala a utekala do obývačky. Len čo ho otvorila začala od radosti výskať.

,, Ako sa volá?"

,, To neviem ako by si ho nazvala?"

,, Hmmm... neviem ty?"

Trochu som sa zamyslela. Pozrela som naň. Oči mal také modré.

,, Už viem čo tak Skye?"

,, Áno" skrikla a hneď sa skamaratili.

Zrazu sa otvorili dvere. Dnu prišiel ocko aj s chlapcami. Všetci mali v ruke kyticu.

Ocko ju dal Hope, Eathan mamke a Aaron mne.

,, Nech sa páči" podal mi ju a na líce mi dal bozk.

,, Ďakujem"

Mamka s Hope išli vyvenčiť Skya a ja som si šla robiť úlohy.
Bola už noc keď som si ich dorobila zobrala som si svoj nočný batoh a išla som na svoju svoju nočnú výpravu.

Z batoha som vybrala deku a sadla som si na moju lavičku. Pozerala som na hviezdy až zrazu.

,, Boo" skríkol na mňa Aaron.

Oči som na neho vypulila. O mojich nočných výletoch nemal vedieť nikto.

,, Čo tu robíš?" chcela som na neho kričať ale nepotrebujem aby sa zobudila celá štvrť.

,, Potreboval niečo od teba ale keď som vošiel do izby tak si tam nebola iba otvorené okno. Tak som išiel tým oknom vonku aj ja. A tu si"

,, Och tak čo potrebuješ"

,, Už nič"

,, Prišiel si o polnoci ku mne, že niečo chceš tak čo chceš? Nemám rada keď tak niekto robí"

,, Ako tak?"

,, Tak, že mi povieš, že si mi chcel niečo povedať a keď sa spýtam, že čo tak už nič"

,, Len som chcel niečo do školy. A mimochodom čo tu robíš?"

Ostala som ticho. Nechcela som aby sa zo mňa smial alebo si myslel, že som divná.

,, Tak?" pozrel sa na mňa takým pohľadom ako keby mi chcel vedieť do duše. Pohľad, ktorím ma asi zhypnotizoval.

,, Len sa pozerám na hviezdy"

,, Na hviezdy?"

,, Hej na hviezdy. Joj vedela som, že si budeš robiť srandu"

,, Čo? Nie nie nie" a prisadol si ku mne, ,, len som to ešte nepočul aby niekto len tak po nociach chodil vonku a sledoval hviezdy."

,, Tak ja som toho živím dôkazom." hneď na to zafúkal studený vietor a ja som si pritiahla deku až ku krku.

,, Je ti zima?"

Sice som si v hlave hovorila áno povedala som nie.

,, Veď vidím ako sa trasieš"

,, Tak na čo sa pýtaš, keď to vieš"

,, Odkedy si taka drzá?"

,, Odkedy sa staráš?" neviem čo to do mňa došlo. Asi z toho, že obajvil moje tajomstvo.

Na to mi už neodpovedal nič.

Ale o chvíľu povedal: ,, nie, že budeš teraz kričať"

Zrazu ma zdvihol. Už už som išla skričať ale nejak som sa udržala. Sadol si a mňa si položil na kolená a rukami ma objal.

Ja som stále na neho prekvapene pozerala.

,, Čo je? Veď ti bola zima"

,, Ďakujem asi"

A tak sme ostali. Musím povedať, že to nebolo najhoršie. Cítila som sa tak v bezpečí.
Neviem, či takto sa ľudia správajú v Británii ale tu sa ku mne nikto zatiaľ tak nesprával. Len títo dvaja bratia.

Oči sa mi pomaly zatvárali až som zaspala.

________________________
Pokračovanie nabudúce
**********************