Dievča nočnej oblohy

*20*

Veci som si hodila na posteľ keď v tom Kate skíkla, ,, ide sa do jazera".

,, Luna, Kim poďte " povedala Kate keď si všimla, že tam len tak sedíme.

,, Ja neidem" povedala som jej

,, Ale poooď"

,, Nemôžem dostala som to"

,, Jaaj aha. A nemôžeš si dat tampón?"

,, Mám ho ale aj tak nechcem ísť. A ešte mi nie je veľmi dobre"

V tom mi prišla správa, ktorá bola od Kim.
K: na čo sa mám vyhovoriť nechcem aby videli moje porezané nohy.

Zamyslela som sa až mi niečo napadlo.
L: mam tu kraťasy, v ktorých môžeš ísť kľudne do vody a ani nie sú veľmi krátke takže ti tvoje rany zakryjú

,, Neignorujte ma" Kate nám zamávala pred očami.

,, Dobre ja pôjdem" nadšene povedala Kim.

,, Ale mi je ľúto, že tu ostaneš sama."

,, Kľudne hoďte. Najak sa tu zabavím, vážne"

Kým prešli dverami stihla som im povedať aby si to užili a hodila som sa na posteľ.
Teraz čo?  Povedala som si a začala som hľadať nejaké hry v mobile.
Tie ma po čase prestali baviť a tak som vyšla vonku.

Hneď môj pohľad spadol na jazero ale niečo mi nesedelo. Kupali sa tam iba 4.
Poobzerala som sa a keď som si všimla ako Aaron leží na lehátku hneď som si spomenula na jeho sádru a že pre neho tento výlet tiež nie je dokonalý. Oči mal zatvorené, zhlboka dýchal a v ušiach mal slúchadlá.
Chvíľu som tam len tak stála ale vedľa neho bolo ďalšie lehátko, ktoré ma ako keby k sebe volalo a tak som sa nakoniec pohla a išla som si na neho ľahnúť.

Aaron sa na mňa pozrel ale potom svoje oči premiestnil na jazero a zatvoril ich.
Viem, že sa hanbí ale fakt ma to jeho správanie nebaví.

V hlave som mala dilemu. Buď to nechám tak nech sa snaží on alebo sa poslednýkrát pokúsim urovnať to medzi nami aj keď som nazlostená. Cíti sa za to zle tak si myslím, že už to bol pre neho trest.

Arumenty som mala na obe prípady. Medzi ne patrili: Spermia pláve k vajíčku nie naopak tak prečo by som mala ísť ja za ním ale na druhej strane mali by sme sa s každým udobriť lebo keby sa stalo niečo zlé tak by sme to mohli ľutovať.

Nakoniec vyhrala druhá možnosť.

Štuchla som do neho na čo sa mykol a pozrel sa na mňa. Naznačila som mu aby si dal dole skuchadlá. On aj tak urobil.
Teraz som rozmýšľal či začnem na neho hučat, že aký je to debil a nech sa schopí alebo sa mu začnem milo prihovárať. Hneď som sa rozhodla po tom čo som si spomenula na jeden citát: Vždy buď najprv milý pretože zlým sa potom stať môžeš ale keď raz budeš zlý tak už ťažko môžeš začať milo.

,, Počúvaj. Nechcem aby to takto medzi nami bolo. Nebaví ma to. Každý raz robí chyby. Čo keby sme robili, že sa to nestalo?"

,, Ale veď ja sa ti neviem ani pozrieť do očí. Mam také výčitky svedomia. Som strašný somár a veľmi sa ti za to ospravedlňujem" tvar si zaboril do rúk.

Moja trpezlivosť nie je nekonečna tak som sa zhlboka nadýchla a teraz to buď skončí alebo budeme mať pred sebou pekne priateľstvo.

,, Počúvaj keď sa teraz nevzchopíš a neprestaneš na to myslieť tak už sme skončili a ja už viec za tebou neprídem. Máš na výber." niekedy ho fakt nechápem. A vlasne ani seba. Môžme povedať, že on je na vine ale aj tak sa nás snažím udobriť ja.

,, Dobre dobre beriem."

,, Hallelujah" od úľavy som vyskočila a hneď na to som začala mať pocit, že mi pretiahol tampón a tak som okamžite bežala na WC.

Bol to falošný poplach. Bol to len a len pocit.
Keď som otvorila dvere od WC stál tam Aaron.

,, Zľakol som sa, že či sa ti niečo nestalo keď si sa tak odrazu rozbehla."

,, Nie nie všetko je v poriadku"

,, Tak to som rád" roztiahol ruky na čo som sa k nemu pritlačila a objala ho.

Bol to skvelý pocit. Ako keď k vám príde obľúbená osoba, ktorá bola dlho preč.

________________________
Pokračovanie nabudúce.
**********************