Melody ✓

9. Večerný rozhovor

"Dnešok bol naozaj niečo," poznamenala večer Emily pred spaním.

"Som týmto svetom naozaj ohromená. Kto by bol povedal, že taký existuje? Je zvláštne, ako sa nám zmenili životy takmer zo dňa na deň. Som nesmierne zvedavá, mám plno otázok a málo odpovedí. Mala som chuť sa všetko vypytovať Samanty, ale nechcela som ju otravovať," povedala som.

"Presne, aj ja. Ale ja som sa držala najmä kvôli tomu, že si myslím, že sa čoskoro všetko dozvieme," odvetila Emily. "Melody?" spýtala sa zrazu.

"Áno? A inak, môžeš mi hovoriť Mel."

"Mel, povedala si, že mi povieš o tom, ako si sa dozvedela o tejto škole ty, keď budeme samy," opatrne pripomenula.

"Aha, jasné, áno," zahryzla som si do pery a rozmýšľala, ako začnem. Ležali sme už v posteli po tme.

"Ako som ti už dnes hovorila, vyrastala som u adoptívnych rodičov. Moji vlastní rodičia boli pre mňa vždy veľkým otáznikom. O otcovi som nikdy nič poriadne nevedela a o mame viem len to, že zmizla, keď som mala štyri roky. Moji nevlastní rodičia mi to nikdy nevysvetlili, sami poriadne nechápali, o čo išlo. Avšak pred pár dňami som počula zvláštny hlas," vysvetľovala som. Povedala som jej o sne a o tom, ako som sa dozvedela zo starej kazety, že mám ísť sem do školy.

"Takže usudzuješ, že ten hlas patril tvojej mame?" pýtala sa Emily.

"Vyzerá to tak," usúdila som. "Na tej kazete to vyzeralo, že niečo nie je v poriadku, mám z nej zvláštny pocit. Moja mama sa tam tvárila, akoby to bola otázka života a smrti, aby som išla na túto školu."

"Je to záhadné," poznamenala Emily. "Neviem, ako to tu funguje, ale možno je z tohto sveta. Pravdepodobne hej, keď vedela o tejto škole. Možno sa tu dozvieš viac."

"Ktovie, čo prinesie zajtrajšok," povedala som zamyslene.

Rozmýšľala som ešte nad všetkými záhadami a všetkými možnými riešeniami, až kým som nezaspala.