Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•21•

|30.04.2021-piatok|

Od piatej rána som v kuchyni a pripravuje tortu pre dnešného oslávenca, ktorý je ešte v ríši snov. Na narodeniny Sebastiana sa teším, pretože mám pre neho jeden úžasný darček, ktorý viem že ocení. Moje narodeniny sme oslávili spolu a prstienok, ktorý mi vtedy daroval nosím neustále. Chcem aby jeho deň bol špeciálny a preto som sa rozhodla upiecť tortu sama,  i keď neviem ako dopadne. Presa sa len snaha cení.

Hodiny ukazovali pól ôsmej pričom torta už bola v chladničke a raňajky pre oslávenca boli na tácke. Tácku som opatrne vzala do rúk a pomaly aby som nič nerozliala som išla do izby. Na tácke bola čerstvá šťava z pomarančov, lievance v tvare srdca, ktoré boli potreté džemom a navrch som naukladala ovocie. Dvere do izby som si našťastie nechala pootvorené, preto otvoriť ich nebolo ťažké. Podišla som s táckou až k posteli a položila som ju na stolík, ktorý sídlil vedľa. Naklonila som sa k nemu a vtisla som mu pusu na líce.

"Vstávaj..dnes je tvoj veľký deň a pripravila som ti raňajky." šeptám tak aby ho môj hlas prebral. To sa aj stane no jeho úmysel bol iný ako vstať. Vzal ma za pás, prehodil ma cez seba na posteľ pričom si ľahol na mňa. Samozrejme nie celou váhou to by som asi nerozdýchala.

"Ešte nie..ešte spi." zamrmlal pričom hlavu schoval medzi môj krk. Musela som sa nad tým usmiať, rukou som ho pohladila a vtisla som mu pusu do vlasov.

"Oslávenec spravila som ti výborné raňajky. Musíš vstať, pretože mám pre teba prekvapenie." neprestajne som ho hladila po chrbte no on nie a nie vstať. Chápete to? Pred pár mesiacmi ma budil o štvrtej ráno a teraz ho nedokážem dostať z postele o trištvrte na osem.

"Už vstávam..neboj, už vstávam. Len keď mne sa na tebe tak dobre leží a túlenie mám rád." viac sa uvelebil. Naše rána úplne zbožňujem, vždy ešte polhodinu ležíme a túlime sa. Je to pre oboch niečo nové no užívame si to obaja naplno.

------------------------

Po raňajkách, ktoré  zjedol po hodinovom presviedčaní sme sa obaja prezliekli. Jeho outfit bol ako každý deň odkedy sme sa  vrátili do Monaka. Červené tímové tričko, čierne tepláky a biele ponožky vykasané pomaly až po póly lýtok. Z tých ponožiek ma ide roztrhnúť no vidno, že to už robí naschvál. Pre dnešok som mu na to nič nepovedala, pretože má narodeniny no urobí to zajtra a ihneď mu povie svoje.

V obývačke sme sa zišli všetci obyvatelia tohto domu aj s Valentine, ktorá tu je častejšie ako doma. Nikomu to nevadí práve naopak sme radi, že tu je a trávi s nami čas. Sebastianove narodeniny sme chceli osláviť v kruhu rodiny a preto Pascale s Valentine uvarili obed, ktorý spoločne absolvujeme.

"V mene nás všetkých by som ti chcela zaželať všetko najlepšie k narodeninám. Nech sa ti splnia všetci tvoje priania a sny. Nech ti zdravie slúži, šťastie nech ťa neobchádza a lásky už máš dostatok. Milujem ťa synak." reč Pascale ma donútila sa usmievať celú dobu. Seb na tom nebol inak, bola na ňom vidieť radosť, ktorú mal. Všetci sme mu zablahoželali až na mňa. Ja som išla po tortu, ktorá bola v chladničke.

"Všetko najlepšie zlato. Prišiel si mi do života a bolo to to najlepšie čo sa mohlo stať. Dnešný deň je len a len tvoj a teraz si sfúkni sviečky a niečo si želaj." tortu som dala pred neho.

"Ešte nikto mi neupiekol tortu. Je okúzľujúca Lu." usmieval sa a v očiach mu iskrili iskričky radosti. Naklonil sa dopredu, zatvoril oči a po chvíli sviečky sfúkol.

"Ďakujem vám, sú to najkrajšie narodeniny."

"Neďakuj, pre teba len to najlepšie. Teraz ešte príjmy moje pozvanie na večeru a všetko bude ako má byť."